Trikrát v rade bol najlepším rozhodcom III. ligy východ Štefan Molitoris. Rozhodlo o tom hlasovanie treťoligových tímov. Jeho hegemóniu prelomil v tomto roku 36-ročný Róbert Tabaka, keď nazbieral 16 bodov. Druhý skončil Martin Filipák 12 a tretí práve Štefan Molitoris 11. 

 Ste rodákom zo Svidníka, ale od žiackych rokov ste futbalovo vyrastali v Košiciach a okolí.

 „Áno, je to pravda. Narodil som sa vo Svidníku, ale ako jednoročný som sa s rodičmi presťahoval do Košíc a som tu už 35 rokov.“ 

Zostali ste prekvapený z ocenenia alebo ste v kútiku srdca verili, že už poskočíte na najvyšší schodík?

 „Som veľmi milo prekvapený. Podarilo sa mi to po troch druhých miestach v rade. Teším sa z toho a je to pre mňa určité zadosťučinenie. Toto ocenenie považujem za najvyšší stupienok v mojej doterajšej kariére.“

 Už ste sa aj na diaľku doberali so Štefanom Molitorisom?

 „Raz počas sezóny sme sa stretli a trochu sme sa podpichovali. Je to zdravé zápolenie. Myslím si, že tak, ako som mu ja prial, tak podobne prial aj on mne.“

 Až tak, že teraz vy potiahnete víťazný hetrik?

 „Uvidíme. Pokiaľ bude slúžiť zdravíčko, budem sa snažiť podávať čo najlepšie výkony. Stará pravda hovorí, že vyhrať je ťažké, ale obhájiť ešte ťažšie. Určite by som nebol proti víťaznej šnúre.“

 Možno by ste aj oželeli na budúci rok víťazstvo, ak by bol dôvod ten, že by ste si zapískali v II. lige?

 „Najvyššiu regionálnu súťaž rozhodujem 14 sezón a už sa mi tak zapáčila III. liga, že by som ju už ani nechcel opustiť.“

 Kde sa vám najlepšie rozhoduje, kde je najfutbalovejšie prostredie?

 „Celkove je už III. liga na vysokej kvalitatívnej úrovni. Aj čo sa týka futbalového prostredia a vyspelosti publika. Humenné má vynikajúci štadión, do Sniny chodí veľa divákov. Podobné sú na tom Lipany, Prešov. Ide o kluby, ktoré majú bohatú históriu a pre arbitra je cťou a potešením rozhodovať takéto zápasy.“

 Vedeli ste, kto ako hlasoval a s akým náskokom ste vyhrali?

„Nie vôbec. Dokonca počet hlasov som sa dozvedel až priamo večer počas vyhlásenia.“

Vybrali si vás šiesti tréneri - piati vás dali na 1. miesto, jeden na tretie. 

„Tak to je pekné, keď ma tretina treťoligistov dala na 1. miesto. Som poctený a aj touto cestou sa im chcem poďakovať za dôveru.“

 Mali ste veľa gratulantov?

 „Celkom dosť. Prišlo mi veľa správ a priamo na vyhlásení mi gratulovali viacerí funkcionári, tréneri i samotní hráči.“

 Aj ste si s niektorými vydiskutovali nejaké momenty z jesene?

 „Áno, mali sme dva takéto prípady, ale nakoniec, keď emócie po futbale opadnú a dobrí, rozumní ľudia si to vedia vysvetliť, tak vtedy je to super.“ 

Ozaj, nastala situácia, keď ste si neskôr po zápase uvedomili svoju chybu alebo ste ju zbadali na videu a ospravedlnili ste sa?

 „Áno. Rozhodcovia sú taktiež omylní ako všetci ľudia. Priebežne sa snažím vyhodnocovať svoje zápasy, či nenastal moment, v ktorom som urobil chybu, alebo naopak, verdikt bol správny. Vďaka futbalnetu a záznamom viem byť aj sebakritický. Nedávno som sa ospravedlnil jednému hráčovi. Urobil som jednu chybičku ohľadom žltej karty a chlapsky som to priznal. Dotyčný hráč to len kvitoval.“