Košický druholigový tím zažil pomerne turbulentnú jeseň. Počnúc výsledkami cez výpadky hráčov kvôli zraneniam  a končiac odvolaním trénera Mareka Fabuľu. Ambície  a vyhliadky na dobré umiestnenie sa zrážali miestami s realitou a sklamaním. O účinkovaní tímu a slabších stránkach sme hovorili s jedným z trénerov Petrom Šinglárom.

Aké pocity prevládajú pri spätnom pohľade na uplynulé vystúpenia?

„Na začiatku to bolo dobre nastavené , zápasy nám vychádzali, lenže pred pauzou sa to zlomilo a aj záver nebol vydarený.“

Čo sa stalo, že sľubné vyhliadky sa nepodarilo realizovať až do konca?

„Všetci, čo boli v tíme a na lavičke, sme zrejme nedali do toho všetko. Futbal sa nedá oklamať, čo investujete, to vám vráti. Alebo aj nie.“

Čiže postupne sa povolili opraty v prístupe hráčov?

„Možno sme všetci poľavili, nielen hráči, ktorí sú rozhodujúcim faktorom diania na ihrisku, ale aj my tréneri. Možno sme neboli dôslední. Takže sa to zlomilo, došlo k chybe. Každý z nás sa musí poučiť z nedostatkov.“

M. Fabuľa konštatoval, že niektorí hráči neprekročili svoj tieň...

„Kto chce byť na špici, musí mať kvalitu v kádri. Nevedno, či došlo k sebauspokojeniu a hráči si povedali, že je to dobré a že to stačí, no  rozhodne sme chceli dokázať ešte viac. Ukázalo sa, že to už nešlo, bolo to jednoducho málo. To, čo sme si zaumienili, nie každý jednotlivec svojimi danosťami dokázal obsiahnuť. Proste, nie u každého bola primeraná kvalita.“

Aké herné činnosti musia prejsť rekonštrukciou? Najmä koncovka?

„Vo všetkých prvkoch  je čo zlepšovať. Počnúc defenzívou  cez spoluprácu pri postupnom útoku či prípravnou fázou v ofenzíve a, samozrejme, zakončenie nevynímajúc. Verím, že aj prispením hráčov, čo posilnia káder a vedno s  výraznejším úsilím tých, čo zostanú, sa dostaneme na inú úroveň.“

Váš názor na legionárov?

„Nebola to márna voľba, hoci Blandon potreboval nejaký čas, aby sa aklimatizoval , ale celkove nesklamal. Mrzí ma, že Forda prenasledovali vleklé zranenia. Aj preto nemohol ukázať naplno svoje danosti, Obaja však majú perspektívu, vedia dať gól.“

Pred prestávkou to išlo dolu z kopca, po nej výhra nad Podbrezovou avizovala, že z najhoršieho ste vonku, no zakončili ste to dvoma porážkami, pričom hlavne neúspech s Popradom sa nedá nazvať inak ako veľkou čiernou machuľou...

„Celý tento rok bol čudný, zvláštny a atypický a už som to neraz povedal, že obdivujem každého hráča, ktorý dokáže naštartovať naplno svoj stroj po období bez zápolení. Lenže všetci boli na tom rovnako. Chlapci si musia vstúpiť do svedomia a uvedomiť si, že nie je to o jednom zápase. Vyhrať nad Podbrezovou nestačí, treba to dokazovať naďalej.  Iba tak sa dá udržať v popredí, lebo žiadny súper nedá nič zadarmo. Niektorí jednotlivci si mysleli, že po jednom úspešnom zápase je to o. k. a teraz to pôjde samo. No prerátali sa.“

Vy ste boli ako hráč známy ako povestný srdciar, mali ste dosť podobných typov v tíme?

„Niektorí boli srdciari, ale skôr rečami pred zápasom či po ňom, no dôležité veci sa robia na ihrisku. Tam to treba dokazovať. Keď to nejde herne, treba vsadiť na entuziazmus, bojovnosť, vôľu a jeden druhého potiahnuť. Vtedy sa kolektív vie posunúť. Lenže keď to neurobí väčšina celku, dopadne to mrzuto.“

Aká je vaša budúcnosť pri tíme?

„Do konca roka by to malo byť vyriešené pokiaľ ide o otázku nového trénera. Od toho by sa malo odvíjať všetko ostatné.“