V šlágri druholigového kola sa v Košiciach predstavili Banskobystričania, ktorí zdolali  domáci FC. Hostitelia boli značne sklamaní, lebo si verili a navyše sa dostávali do šancí, súpera neraz zatlačili. Lenže šťastena nebola tentoraz na ich strane. Aj o tom sme hovorili s jedným z borcov Košíc Borisom Gállom.

Aké pocity vás sprevádzali po tomto výsledku?

„Hoci súper má svoju kvalitu, predsa zavládlo rozčarovanie, lebo sme na začiatku dostali lacný gól a potom sme doháňali manko. Hostia pritom nemali nejaké veľké príležitosti, my sme ich mali viac a dva razy sme nastrelili žrď. Banskobystričania neboli určite lepší, takže o to viac škrie tento neúspech.“

Hovorí sa, že treba dať viac gólov než rival, lenže vám to ani tentoraz nevyšlo a preto prišla ďalšia porážka...

„ Momentálne nás opúšťa šťastie v koncovke, nedávame góly ako predtým. Treba na tom rozhodne popracovať, aby sme boli v zakončení úspešní, lebo na to máme.“

Niekedy je paradoxne i výhodou po pár minútach prehrávať, lebo sa kolektív dokáže viac nakopnúť. Bolo to tak i vo vašom prípade?

„Už do prestávky sme mohli skórovať, boli možnosti, i ja som mal nejakú príležitosť a Fero Pavúk trafil žrď. Keď sme nastupovali na druhý polčas, tak som si v duchu hovoril, že tento duel otočíme. Tlačili sme hneď od začiatku druhej časti hry, no ako to niekedy býva, hostia sa dostali do brejkovej situácie po autovom vhadzovaní a úniku po čiare a presadili sa druhý raz. Neveril som tomu, čo sa to deje. Povedali sme si, že ideme ďalej, búšili sme do súpera. Ja som sa dostal do šestnástky, súper mi nedovolene zabránil v streľbe, prišla penalta a náskok hostí sme skorigovali. Potom sme ešte zvýšili naše úsilie a na dovŕšenie smoly v poslednej minúte po rohovom kope prišla ďalšia žrď súperovej brány.“

Takže B. Bystrica vyhrala nezaslúžene?

„Tak by som to nepovedal, ale bol to skôr minimálne remízový zápas.“

Mimochodom, aké to bolo hrať bez obvyklej diváckej kulisy?

„Určite na tento duel by prišlo veľmi veľa ľudí, ktorí by vytvorili vynikajúcu atmosféru, veď máme úžasných priaznivcov. Ich podpora nám značne chýbala. Hneď od začiatku mi to pripadalo ako dajaký prípravný zápas, neskôr sa spoza plota ozvali povzbudivé slová fanúšikov, ktorí ktovie ako sa tam dostali. Treba im za to  poďakovať.“

Druhá prehra po sebe môže niečo signalizovať?

„Ako v Dubnici, tak aj teraz sa nedá povedať, že by nás súper prevýšil, bol lepší a nemali by sme naň. Skôr je to o futbalovom šťastí, ktoré sme nemali. Verím však, že najbližšie v Skalici vyhráme a dokážeme, že máme na to, aby sme bojovali o najvrchnejšie priečky.“