Po viac než desiatich mesiacoch sa vrátil na zelený trávnik Jozef Skvašík. Štrnásť minút preň znamenalo humenskú premiéru, keďže v januári 2019 prestúpil zo Sniny, ale futsalové zranenie znamenalo dlhú stopku. Až do 24. augusta. Naposledy odohral „majstrák“ 11. novembra 2018, ešte v sninských farbách doma proti Giraltovcami, remízu 2:2 zariadil dvoma gólmi. 

Užili ste si 14 minút (plus nadstavený čas) na trávniku? „Priznám sa, že mnou rezonoval trochu rešpekt pred opätovným štartom. Chcel som, aby prvý dotyk s loptou dopadol dobre, aby som sa chytil. Prvé dve – tri prihrávky dopadli úspešne, už som bol na ihrisku v pohode. Ani som nevnímal okolie, bol som vtiahnutý do zápasového deja,“ začal debatu 27-ročný futbalista.

Zaradil sa do ofenzívnych radov, najskôr do útoku, od 83. minúty, keď hraciu plochu opustil Mihok, zamieril na pozíciu ofenzívneho stredopoliara. V 79. minúte sa dostal do šance, z 8 metrov Kolbasa neprekonal, v ďalšej možnosti ho obranca podľa arbitra zastavil „čisto“. V nadstavenom čase spolupráca Skvašík – Kulich s vkĺzačkou z 3 metrov znamenala konečný rezultát na 3:0. „Pri ataku obrancu mi prešiel kopačkou cez členok, šrámy mi nabehli riadne. V šestnástke som spravil svoju „zasekávačku“, ale ukázalo sa, že mi ešte chýba tréning i zápasová prax, lebo ju bolo nutné spraviť rýchlejšie, aby obranca nestíhal. Pri gólovej akcii som ťažil s veľmi dobrej prihrávky Filipa Serečina, trafil ma presne do behu, spojil s bránou. V prvom momente som sa obával, že moja prihrávka bola prisilná, ale Kuľo (pozn.: Lukáš Kulich) využil svoje dlhé nohy.“

 Ako náročných bolo viac než 10 mesiacov? „Neprajem to nikomu. Osobne som sa najviac obával operácia, či sa vôbec po narkóze preberiem. Už keď bolo po tom, tešil som sa na rekonvalescenciu, tréningy, makačky. Všetko, čo mohol, so mnou spravil Martin Moroz, veľmi mu ďakujem. Ešte mi chýba posilňovňa, herná istota, ale dúfam, že som sa už nastavil iba na lepšie futbalové chvíle,“ dodal Jozef Skvašík.