Bardejovský druholigový klub prešiel v jeseni poriadne hektickým obdobím zahŕňajúcim napríklad problémy s pôvodným mecenášom klubu, výmenu trénerov, finančné zádrhy. Z toho pohľadu  nakoniec umiestnenie Partizána nie je najhoršie, ba dokonca možno predbehlo aj otrasené predpoklady. Viac  o rôznych skutočnostiach, ktoré poznačili účinkovanie , sme hovorili s trénerom Branislavom Benkom. 

Takže ak začneme pozitívne, môžeme hovoriť o spokojnosti z pohľadu bodového konta?

„Stále sa nazdávam, že o nejakých päť bodov sme mohli mať na konte ešte viac. Lenže v daktorých dueloch sme v závere dostali góly a prišli sme o lepšie výsledky, iné duely mali zase smoliarsky priebeh.  Preto z toho pohľadu nás mrzí, ako to dopadlo s Podbrezovou, kde sme dostali v závere rozhodujúci gól. Podobné to bolo v Komárne. I remíza s Trebišovom doma nemusela byť, či prehra  so žilinským béčkom, ktorá išla na vrub školáckych chýb.“

Ktorý úsek diania bol najnáročnejší?

„Mysleli sme si, že po výhre nad Popradom, keď sme hrali veľmi dobre, prídu automaticky ďalšie cenné úspechy. Lenže stal sa opak, následne sme tri razy po sebe prehrali, pričom ma zarazil hlavne neúspech proti Liptákom, z toho som bol dosť mimo.“

Našťastie ste sa v závere spamätali, prišla forma v hodine dvanástej?

„Pomohlo, že sa vrátil na lavičku Jožko Kukulský a dokázali sme sa herne aj výsledkovo v troch záverečných zápasoch uchytiť. Pritom to neboli ľahkí súperi. Lenže každý účastník mal slabšie aj silnejšie fázy. My sme sa nakopli dobrou hrou proti Banskej Bystrici. Táto remíza nás značne povzbudila.“

Lenže celou jeseňou sa tiahla hojdačková výkonnosť, nedokázali ste si udržať fazónu počas dlhšieho času, vo viacerých dueloch po sebe.

„K tomu prispela aj celková situácia v klube. My sme napríklad cestovali aj na väčšie vzdialenosti v deň zápasu, pritom iní išli deň vopred. Trebárs do Komárna sme cestovali ráno o šiestej a dorazili sme poldruha hodiny pred výkopom. To zanechalo tiež negatívne stopy na hre. Okrem toho sme sa nevyhli individuálnych kiksov. Pripravovali sme mužstvo celý týždeň na najbližšieho súpera, upozorňovali hráčov na hlavné individuality rivala a práve tie nám dali góly. Alebo išli do Púchova s vytýčenou taktikou, lenže za pár minút  prehrávame 0:2... Hoci v druhom polčase sme boli lepším tímom a ich brankár nám vychytal štyri isté góly.“

Veľký je nepomer medzi strelenými a inkasovanými gólmi, lebo práve v defenzívnej práci ste konkurovali najlepším celkom v súťaži. No v produktivite ste patrili medzi najslabších.

„V útoku sme nemali - ako sa hovorí – zabijaka, lovca gólov. Treba  však upozorniť i na príslušnú smernicu o nastúpení hráča do 21 rokov. Preto sme striedali mladíkov a v napríklad  útoku nastupoval Peťo Voško a ak nenastúpil on, tak sa v bráne ukázali mladíci Pillár alebo Dlugoš. Takže sme nemali vyčlenenú ani brankársku jednotku a celkove sa nám narúšala koncepcia vo všetkých formáciách. No podstatné boli školácke chyby, ktorých sa vyskytlo neúrekom.“

Najhorší zápas bol s Liptákmi?

„V desiatej minúte sme mali viesť 2:0, prišiel však jeden nešťastný moment a inkasovali sme. Dostali sme  smoliarske góly a prehra bola na svete. Ešte slabšie sme si však počínali v Skalici, tam to horelo.“

Ktoré duely boli príkladné?

„V Košiciach, na Petržalke, doma s Dubnicou či  Banskou Bystricou. Možno tá Dubnica aj vzhľadom na góly všetkých najviac uspokojila.“

Ako vidíte jarnú odvetu, naplní sa dosť nezvyklý scenár o amaterizme?

„To je parketa vedenia klubu, ja sám nemám dostatok informácií a čaká ma stretnutie s predstaviteľmi Partizána. Možno to, čo ste naznačili, bude však reálne, ale uvidíme neskôr, ako sa to bude uberať.“