Vo futbale je veľakrát tenká čiara medzi tým, aby sa stal hráč hrdinom alebo babrákom či smoliarom zápasu. V prípade prvoligových futbalistov Tatrana Prešov sa to rysovalo v uplynulom meraní síl s Podbrezovou tak, že mužmi zápasu mohli byť dvaja borci. Paradoxné je, že v oboch prípadoch išlo o striedajúcich jednotlivcov. Najprv Maduka vyrovnal a tesne pred koncom mal na kopačke rozhodnutie ďalší čerstvý futbalista Dupkala.
Jeho obrovská šanca, keď vystrelil z bezprostrednej blízkosti na bránu Horehroncov, sa však skončila bez úspechu, lebo nechal vyniknúť brankára hostí Kuciaka. Aj sa vám snívalo o tejto tutovke?- opýtali sme sa smutného zakončovateľa v zelenobielom drese na druhý deň? „Ja som senzitívny človek a takéto momenty naozaj ťažko hneď z hlavy vybúcham,“ rozhovoril sa Martin Dupkala a pokračoval: „Keď som si tento moment neskôr pozeral na videu, uvedomil som si, že to nebola až taká jednoduchá situácia, ako sa na prvý pohľad mohla zdať. Lopta sa objavila predo mnou naozaj znezrady, zaskočilo ma to, lebo som nepredpokladal, že prejde až ku mne. Poodrážala sa v húštine futbalistov a tak sa ocitla v tých miestach, kde som sa v tom okamihu nachádzal. Nemal som veľa času na prípravu streľby, navyše som loptu zasiahol zvrchu. Mohol som namieriť len k bližšej žrdi, lebo na vzdialenejšej boli viacerí hráči súpera. Na druhej strane treba sňať klobúk dolu pred gólmanom. Podbrezovej, lebo patrí medzi najlepších u nás v práci na čiare. Aj teraz to znovu potvrdil. Škoda, že mi to tam nepadlo, lebo by sme brali tri body, hoci našťastie sme získali aspoň remízu, lebo tá naďalej živí nádej na to, aby sme udržali prvoligový status pre náš klub.“ Vyštudovaný doktor medicíny naznačil, že ho teší aspoň gólová prihrávka zo štandardky. „Keby som nemal následne túto šancu, tak by zostalo v spomienke na duel len to pekné, lenže, žiaľ, zahodená tutovka znegovala aj to dobré. Avšak futbal je taký, s tým sa treba zmieriť.“
Boli sme zvedaví na jeho názor, či je Podbrezová nepríjemná pre Šarišanov svojím herným štýlom, lebo východniari nedokázali v tomto ročníku ani raz tohto konkurenta položiť na lopatky. „Možno zavážilo to, že v tomto tíme je niekoľko bývalých hráčov Prešova a okrem toho na lavičke je prešovský lodivod. Takže vzájomné súboje majú iný náboj a špecifiká. Preto sa ide stále na doraz, doslova až do krvi. Napríklad naposledy mnohí chlapci mali riadne obité nohy. Bojovnosť zdobila oba tábory.“
Boj o záchranu je už viac o hlavách a psychika udáva tón. Zdá sa, že Seničania sú v ostatnom čase v tomto smere pred našimi. „Nemali sme ľahkú sezónu, to nemožno obísť. Vystriedali sa traja tréneri, okrem toho nehráme pred našimi fanúšikmi. To nie je zanedbateľná skutočnosť. Treba sa pristaviť aj pri tom, že záverečné duely nerozhoduje iba herná fazóna, ale do výsledkov zasahujú rôzne vplyvy...“
Nuž, Prešovčania napriek všetkému vedia, čo musia urobiť, aby predbehli Záhorákov. „Bez ohľadu na to, či by sme naposledy vyhrali alebo len remizovali, musíme u nášho rivala vyhrať. Bod, ktorý sme teraz získali, nás drží nad vodou a máme možnosť byť úspešní v Senici. Ak toto vystúpenie zvládneme, verím, že doma to už nepustíme,“ pripomenul M. Dupkala. Nuž, proti Seničanom sa tiež Prešovu viackrát šťastie otočilo chrbtom, doma v oboch vzájomných dueloch vyhrávali a iba remizovali, na pôde rivala prehrali smoliarsky. Bolo by načase dostať konečne priaznivú kartu. „Predošlé výsledky nás mrzeli, o to viac sa budeme burcovať na nastávajúce stretnutie a urobíme všetko pre to, aby Prešov v lige zostal. Veď takýto slávny klub s takou históriou tam jednoducho patrí.“