Nezriedka nováčik vo vyššej súťaži hlavne v prvom polroku ťaží z nesmierneho entuziazmu, nadšenia a zápalu pre vec. Chce dokázať, že si zaslúžil postup a vie sa vyrovnať silnejšej konkurencii. To všetko sa prenáša do diania, do výsledkov a celkovým rezultátom tohto stavu môže byť vynikajúce umiestnenie. Nie nadarmo sa hovorí, že pre nováčika nie je najťažší prvý rok, ale druhý, keď eufória vyprcháva. Pokiaľ ide o štvrtoligovú súťaž, tak v skupine Sever si absolutórium zaslúžilo Záhradné, ktoré po tom, čo sa dostalo do tejto spoločnosti z V. ligy, udáva tón. A to je naozaj nečakané. Hoci nie pre všetkých.

Pred časom tréner Marián Merkovský vyslovil myšlienku, že sa nebojí lepšej konkurencie a trúfa s so zverencami aj na náročnejšie zápolenia. Jeho slová sa naplnili do bodky. „Opieral som sa o moje poznatky, lebo štvrtú ligu mám poriadne zmapovanú v ostatných rokoch. Okrem toho poznal som skladbu nášho mužstva, ktoré dlhodobo podávalo kvalitné výkony a v prípravnom období sa stretávalo s rivalmi z vyšších súťaží. Takže vedel som porovnať, aké sú naše prednosti. Pravdaže, k naplneniu cieľov treba aj šťastie a dobrý zdravotný stav kádra,“ podotkol M. Merkovský. Veril zverencom, no objektívne priznáva, že dakedy žičila mužstvu aj šťastena, priaznivé okolnosti a celková pohoda v tíme. Kormidelník je ambiciózny, to je o ňom známe, no nedalo nám, aby sme mu nepredostreli poznámku, či postavenie na prvej priečke nezamotalo hlavu funkcionárom. „Tento rok bol pre náš futbal historický. Treba však zvážiť reálne možnosti obce a klubu. Podmienky sú vytvorené, ale či by sa to zvládlo finančne, to je iná kapitola. Jeden človek to neutiahne, žiadala by sa väčšia podpora.“ Pravdaže, lodivod mieril na métu prípadného postupu do III. ligy. „Ak porovnávam možnosti konkurencie, tak iným niektorým klubom sa nemôžeme vyrovnať. Chlapci fungujú takpovediac v amatérskych podmienkach, všetko je založené na skvelej partii. Hráči si chcú niečo dokázať, sú ctižiadostiví. Futbal ich baví, tešia sa z neho. Z toho potom profituje celý tím, futbal v Záhradnom.“

Nuž, nechajme budúcnosť otvorenú a pristavme sa pri tom, čo kolektív ŠK v jeseni dokázal. To, že je na tom o čosi lepšie než Š. Michaľany, je istotne značne nečakané. Jedna prehra a jedna remíza dávajú vysvedčenie o skvelom počínaní si. Záhradné ťahalo šnúru dvanástich výhier po sebe, čo je ojedinelý jav v regionálnych zápoleniach. Bodové straty utŕžilo v 2. a 3. kole, no obdivuhodné je, že potom sa pozviechalo a už nikomu nedarovalo ani bod až do konca prvej časti. „Zápasy, ktoré sme bodovo nezvládli, sme mohli absolvovať aj lepšie, ale na druhej strane niektoré iné súboje, ktoré sme vyhrali, sme dotiahli do úspešného konca práve v záverečných minútach. Trebárs proti Radvani alebo proti Ľuboticiam či Raslaviciam. Takže pozeráme sa na výsledky sebakriticky, no istotne sme prekročili nejakú hranicu a keby sme na jar nezískali ani bod, tak vieme, že sa v súťaži i tak zachránime.“ Inak, remíza s Medzilaborcami sa zrodila po najlepšom domácom výkone , keď znovu vo finiši domáci skórovali. „Sami sme si to spackali, lebo sme spálili tutovky a súper z toho vyťažil. Dostali sme sa do nepriaznivého stavu a súper nás mal na lopate, no zaváhal. My sme sa zmobilizovali a dokázali vyrovnať. Preto som bol vďačný aj za bod, lebo rival bol kvalitný, vyspelý. Iné to bolo v Šarišských Michaľanoch, kde hostitelia nemali tutovku, kým my sme jednu veľkú šancu zahodili a preto sme prehrali. Paradoxne táto prehra nás naštartovala, vyčistili sme si hlavy a odvtedy sme sa odrazili k skvelej sérii. Ak mám spomenúť celkove relatívne najslabší výkon, tak len toľko, že sme si udržali štandard, ale daktoré duely sme síce zvládli, hoci sme neoslnili. Trebárs s Finticami, s Raslavicami druhý polčas či druhý polčas v Ľuboticiach alebo doma s Humenným.“

M. Merkovský prezradil, že aj on sa borí s tými problémami, čo iní tréneri a to sú výpadky hráčov z rôznych dôvodov. Tak to v amatérskom futbale býva, že mužstvá nie sú furt kompletné. Nie je zaujímavosti, že spomenul absenciu typického útočníka a preto v každom zápase mu prichodilo improvizovať a presúvať na hrot hráčov z inej línie. „Útočníka sme urobili zo Straku a ten dal prekvapivo najviac gólov v súťaži,“ dodal M. Merkovský a pridal aj zaujímavý postreh, že v jeseni zasiahlo do hry 19 jednotlivcov (z nich boli dvaja brankári), pričom štrnásti futbalisti skórovali aspoň raz.