Na posledný zápas minulého treťoligového ročníka futbalisti Svidníka chceli čo najskôr zabudnúť. Aj fanúšikovia a hlavne tréner Ľubomír Horochonič, ktorý aj s odstupom času dumal nad tým, čo bolo príčinou domáceho debaklu s Veľkými Revišťami. Náhoda chcela, že títo súperi sa znovu stretli už v otváracom kole novej sezóny a znovu pod Duklou. Tentoraz bol síce výsledok zmierlivý, ale zase nechýbali viaceré zaujímavosti.
Znovu ste nevyhrali nad týmto rivalom – je to nejaký osud alebo prekliatie ? – opýtali sme sa trénera 1. FK: „Teraz proti nám nastúpilo celkom iné mužstvo, však majiteľ hosťujúceho klubu mi hovoril, že vymenil jedenásť hráčov, dokonca pribudli aj cudzinci, medzi nimi i Francúzi. Celkove to bol dosť dobrý zápas a remíza je podľa mňa zaslúžená. Zemplínčania určite potrápia v ďalšom priebehu viacerých súperov.“
Do prestávky zostali siete ešte panenské. „Bol to oťukávací priebeh. Predsa len hralo sa prvý raz po viactýždňovej prestávke a v úvodnom kole to nie je nič zriedkavé, že mužstvá sú skôr opatrné ako smelé. Veľa šancí sa ešte nevyskytlo.“ Po zmene strán sa však predsa aj diváci dočkali väčšieho vzruchu a hlavne gólov. Najprv sa ujali vedenia hostia z pokutového kopu. „Podľa môjho názoru to bolo prísne posúdenie zákroku nášho hráča na súperovho protihráča. Bol som bližšie k tejto situácii a domnievam sa, že to bol veľmi prísny verdikt.“ Vedenie však V. Revištiam dlho nevydržalo, lebo o chvíľu mali rovnakú výhodu aj hostitelia. „Aj tento pokutový kop – myslím si – nemal byť,“ zachoval si mieru pre objektívny pohľad Ľ. Horochonič. Rozhodca však predsa posúdil stiahnutie za dres ako nedovolený zákrok. Postihnutým bol Marián Paňko, ktorý išiel aj zahrávať penaltu. „Ja nikdy neurčujem, kto je exekútorom jedenástky číslo jeden, dva alebo tri. Hovorím chlapcom, že nech ide kopať ten, kto si verí.“ Svidníčan neskóroval z penalty – lebo brankár jeho pokus vyrazil, no lopta sa znovu dostala k Paňkovi, ktorý ju na druhý raz poslal tam, kam mal.
Začínalo sa odznova a po pár minútach boli bližšie k bodom zase Svidníčania. „Bolo to po nádhernej akcii, ktorú začal brankár, celá akcia bola vari iba na štyri dotyky a Ľalík s prehľadom zakončil.“ Posledné slovo však patrilo znovu FK po chybe domácich, ktorí nechali odcentrovať hráča hostí a tiež nepokryli zakončovateľa súpera v päťke. Za stavu 2:2 sa mužstvá neuchýlili k taktizovaniu a prehnanej opatrnosti. „Futbal bol v štýle hore—dolu, obaja chceli vyhrať. My sme mali ešte dve tutovky, ktoré však Laco Stachura nezúročil.“
Prekvapilo, že Svidník mal na súpiske iba troch náhradníkov. Vari už v úvode úraduje hráčska kríza? „Futbalistov nemáme nadostač, lebo dvaja kľúčoví borci nám tesne pred súťažou odišli. Najlepší strelec Sova aj pilier obrany Bednár. To sú citeľné straty. Bednár zamieril do Vranova a Sova bude hrať vo štvrtej lige pri Nitre, kde bude študovať. A či ma to zaskočilo? Jožko Sova avizoval, že odíde na štúdiá, ale odchod Filipa Bednára som nečakal. Navyše pár dní pred prvým zápasom. Rovnako už u nás nie je Laco Harakaľ, ktorý zakotvil v Medzilaborciach. Okrem toho Čabala je stále na brigáde. Máme rozrobených dvoch nováčikov, ale nevedno, či sa to podarí vybaviť alebo nie.“ Svidník zostal napokon naďalej bardejovskou farmou a niektorí hráči odtiaľ sú na hosťovaní (Mikluš, Ľalík, Košč a Ducár). Je predpoklad, že ďalší by mali pendlovať medzi oboma klubmi, ale v premiére nebol nikto. „Súrne potrebuje po jednom hráčovi do každej formácie. Pokiaľ ide o herný prejav, prichodí nám zlepšiť defenzívu a hoci sme dali dosť gólov v príprave a aj teraz sme dva razy skórovali, ani finálna fáza nie je uspokojivá. Radi by sme našli zakončovateľa, ktorý je schopný dať šeť-sedem gólov ako Jožko Sova. Zišla by sa tiež väčšia kreativita v strede poľa, lenže takých hráčov nie je veľa a pokaľ sa i nájdu, tak zväčša zamieria vyššie,“ dodal Ľ. Horochonič.