Aj na humenskej strane mohol byť po zápase s Košicami (3. liga) dvojgólový strelec. Dárius Popik však neuspel. Najskôr ho v 45. minúte výborným zákrokom vychytal brankár Pulen, v 73. minúte sa už košického brankára kľučkou na hranici šestnástky zbavil, ale jeho strelu zastavil v päťke obranca Vilčko.

Aká bola pred stretnutím nálada?

„Vedeli sme, že FC Košice je ambiciózny tím, má len tie najvyššie ambície, čo znamenalo u nás vyhrať. Naša príprava bola zodpovedná, nič sme nepodcenili. Vychádzajúc z kvality súpera sme sa chceli presúvať do ťažiska hry, prehusťovať záložnú formáciu, vychádzať do brejkových aktivít. Ostali sme bez bodu, takže naše zámery ostali neuskutočnené,“ poznamenal 26-ročný futbalista.

Košický súper disponuje v kádri zaujímavými menami: Serečin, Višnevskij... To boli hlavné ofenzívne esá, ktoré napokon naplnili predpoklady a rozhodli o výsledku.

„Višnevského poznáme zo Sniny, je nepríjemný a rýchly útočník, stále v pohybe. Filip Serečin odohral svoje, poznám ho ešte z vlastných košických čias, je futbalovo výborne technicky vybavený, čo napokon aj v zápase potvrdil. Ťažko sa bránil.“

Kontaktný gól do šatne by Humenčanom isto pomohol. Dobýjanie svätyne Pulena v 45. minúte však bolo neúspešné...

„Ak by sa nám podarilo pred odchodom do šatní skórovať, hralo by sa nám po obrátke ľahšie. Škoda, z jednej šance vznikli až tri strely, Vlado Voroňák, Predrag Radovanović i ja sme mali blízko k úspechu, v mojom prípade som loptu netrafil ideálne a brankár stačil zasiahnuť.“

V 73. minúte vysunul Radovanović za obranu súpera Popika. Vybehnuvší brankár nestačil zasiahnuť, strelu humenského stredopoliara však „zmagnetizoval“ Vilčko.

„Beriem to na seba. Mal to byť gól, postupoval som na brankára, hodil si loptu na ľavú nohu, brankár dobre proti mne vystúpil, musel som si loptu prehodiť na pravačku, zakončoval do priestoru brány, ale vrátil sa obranca. Vyriešil som to zle, lebo gól z toho nebol. Minimálne gól sme si za snahu zaslúžili,“ dodal Dárius Popik.