Nebýva zvykom, aby sa medzi veľkými rivalmi – Spišskou Novou Vsou a Popradom – menili hráči. Kamil Zekucia je výnimkou, lebo od leta už háji farby Podtatrancov. Jeho výkony v minulom ročníku neunikli trénerom a funkcionárom FK a tak pred štartom nového ročníka menil dres. Mimochodom, keď spomíname dres, patrí sa  pristaviť pri netypickom čísle, ktoré na ňom nosí – 90...

Ako ste k nemu prišli? – bola prvá otázka adresovaná tomuto defenzívnemu futbalistovi: „Pred časom ešte v Spišskej Novej Vsi nám vedenie klubu oznámilo, že nám dá urobiť dresy na mieru a môžeme si vybrať ľubovoľné číslo. Väčšina klasických čísiel bola už rozchytaná , tak som rozmýšľal, čo si zvolím. Keďže som ročník narodenia 1990, tak som sa rozhodol pre túto cifru.“

A ako sa zrodil jeho prestup do Popradu? „Keď sme hrali ešte proti sebe, tak som zrejme zaujal svojimi výkonmi. Však mi aj Stanko Šesták pred časom  hovoril po jednom zápase, že v lete môže nastať u mňa zmena. Tesne pred koncom minulého ročníka ma Popradčania oslovili. Však mi to vlani v jeseni aj vyšlo naozaj úspešne a ako obranca som dal jedenásť gólov. Možno i to zavážilo, že som dostal ponuku. Teraz už tak nestrieľam často, dal som iba jeden gól,  predsa je tu iný, kvalitnejší káder, kým na Spiši vynikalo iba pár jednotlivcov. Teraz má každý z nás svoje hlavné úlohy,“ prezradil tento univerzálny borec, ktorý vystriedal viac postov v záložnej formácii alebo v zálohe. „Najlepšie sa cítim na poste ľavého beka, ale nerobí mi problém hrať aj inde.“

Mimochodom, Sp. N. Ves po lanskej výbornej jeseni sa na jar úplne prepadla a vypadla. Na vine však boli hlavne peniaze a hráči tušili, že to ide dolu kopcom. „Stále sme sa ako klub finančne trápili, nemohli sme sa rovnať s klubmi, ktoré boli ekonomicky stabilizované. Nám napríklad zväčša meškali výplaty. Vedeli sme, že to speje do zlého konca a vypadne sa. Pokiaľ by sa tak aj nestalo, ktovie, či by sa klub prihlásil do druhej ligy. Keby boli pomery stabilizované, možno by som dlhšie zvažoval ponuku Popradu, ale na druhej strane zlákali ma hlavne vysoké ambície Popradčanov a perspektíva. Priznávam, rád by som si niekedy zahral aj prvú ligu.“

Inak, to, že futbal je nevyspytateľný a ponúka viac variantov, sa potvrdilo aj v prípade tohto 28-ročného borca. Keď končil dorastenecký vek, tak sa uchádzal o miesto v áčku Sp. N. Vsi „Lenže tréner Marek Petruš, ktorý vtedy trénoval áčko a aj momentálne ma vedie v Poprade, mi povedal, že nemá pre mňa miesto. A či sa pamätal na to, že mi povedal, že sa musím inde rozohrať? Asi áno, hoci teraz po príchode do FK sme sa o tom nebavili. Jednoducho v tom období som sa neuplatnil v prvom tíme, tak som odišiel do Tepličky do piatej ligy.  Potom som sa vrátil do materského klubu a po vypadnutí som uvažoval ako ďalej. Pracovne som odišiel do Lozorna, kde som si zahral v tretej lige. Po roku som sa vrátil znovu domov, lebo ma oslovili, či sa nechcem vrátiť, že chcú naštartovať znovu futbal. Tak som prišiel a pomohol som  vybojovať postup znovu až do druhej ligy.“

To, že prestúpil do Popradu, si K. Zekucia  pochvaľuje, však nastúpil   vo väčšine dueloch a v silnej konkurencii si zastal svoje miesto. „Tvoríme super partiu a verím, že na jar ukážeme ešte lepšie výkony než v jeseni.“