Potulky na strednom a západnom Slovensku sa preňho skončili a východniar sa vrátil na východ. Reč je o Danielovi Magdovi, ktorý sa nedávno stal novou posilou prvoligistov z Michaloviec. Borec, ktorý začínal s futbalom v TJ Družstevník Víťaz, odkiaľ prešiel do Tatrana Prešov, si postupne obliekal ešte dresy Podbrezovej, Šamorína a Nitry. Oproboval všelijaké skutočnosti, ale momentálne je rád, že si ho prednedávnom vyhliadli Zemplínčania. Aj o dôvodoch zmeny dresu sme s ním hovorili.

Naposledy sme sa spolu zhovárali v apríli, keď sa nehralo a vtedy ste ešte nevedeli, čo bude po sezóne. Napokon ste zostali pod Zoborom na ďalšom polročnom hosťovaní. Bolo to dobré rozhodnutie?

„Bol som aj v kontakte s Podbrezovou, ktorej som stále kmeňovým hráčom, ale nejako sme to nedotiahli do konca. Nitra mala záujem o moje ďalšie účinkovanie a tak som zostal. Spočiatku som nenastupoval, tréner sa rozhodol pre iných hráčov a ja som čakal na svoju šancu. Postupne prišla a pevne som ju chytil za pačesy, zrejme som kouča presvedčil a už som  pravidelne figuroval v základnej zostave.“

Jeseň v nitrianskom futbale bola turbulentná, takú by ste si už zrejme zopakovať nechceli...

„Žiadny futbalista nič podobné zažívať nemieni, ale, žiaľ, stávajú sa i také veci. Snažil som sa však stále zameriavať na to, aby som odvádzal dobre svoju prácu a podával primerané výkony. Podstatné bolo, že napriek mnohým zmenám na súpiske bola atmosféra v šatni v pohode, s každým som si dobre rozumel.“

Ako sa zrodil váš príchod na východ?

„Vedel som, že v Nitre so mnou tréner ďalej nepočíta. Chcel som zostať v najvyššej súťaži a tak som využil ponuku Michalovčanov.“

Mali ste podrobnejšie informácie o kádri a dianí v MFK Zemplín?

„Niečo som vedel, základné informácie, po príchode som si osvojil ďalšie. Zopár chlapcov som letmo poznal už aj predtým, nikoho však nejako bližšie.“

V dresoch Podbrezovej a Nitry ste sa predstavili na michalovskom štadióne ako súper, teraz je to váš domovský stánok.

„Futbalista nikdy nevie, kam ho osud nasmeruje.“

Prišli ste s úmyslom pomôcť v boji o účasť v prvej šestke...

„To bola prvá úloha nášho kolektívu...“

Máte za sebou vaše vstupné vystúpenia, už ste sa aklimatizovali v novom kolektíve, osvojili ste si inú taktiku?

„V prípravných zápasoch som bol ešte trošku nesvoj, predsa len som si musel zvyknúť na niektoré odlišné veci oproti nitrianskej hre. Po dvoch majstrovských zápasoch som si, nazdávam sa, už zvykol.“

Máte nejaké špecifické úlohy v porovnaní s predošlými tímami?

„Hrám to isté, čo predtým, prvoradé je plniť si defenzívne úlohy a podporovať ofenzívne akcie.“

Určite sa tešíte na to, keď sa budú môcť prísť na vás pozrieť vaši najbližší.

„Teraz sa to nedá, ale verím, že toto obdobie nepotrvá príliš dlho. Určite to máme teraz domov bližšie, takže môžem sa skôr vidieť s rodinou, ako keď som bol napríklad v Nitre.“

Veľká časť minulého roka bola pre futbal nežičlivá, pociťovali ste napríklad deficit spoločných tréningov?

„Nejaké resty boli, lebo spoločné tréningy sa nedajú nahradiť individuálnymi, ale manko sa dá postupne dobehnúť zvýšeným úsilím.“