Po piplačke vyjde neraz práca navnivoč

Šéfredaktor|10. jan 2019 o 08:45

O dôvodoch, prečo Ľ. Marcinko opustil dianie v AŠK Maria Huta

 

Aj tréneri a funkcionári si niekedy povedia, že stačilo a porúčajú sa. Tak to bolo po skončení jesennej časti aj v klube nováčika najvyššej regionálnej súťaže AŠK Maria Huta, kde mal futbal pod palcom šéf a tréner v jednej osobe Ľuboš Marcinko. O dôvodoch, prečo sa rozhodol vycúvať z diania, sme sa  s ním pozhovárali.

 

Pôvodne sme chceli vedieť, s čím vyrukujete  v jarnej fáze, ale situácia sa medzitým radikálne zmenila...

„Presne tak. V polovici novembra som skončil ako predseda klubu aj ako kormidelník. Takže už nefungujem v štruktúrach AŠK. Došlo k zmene celého výkonného výboru a ďalších orgánov. Pokiaľ viem, tak zápasy by sa mali hrať v Spišských Vlachoch a na jar by malo dôjsť k fúzii oboch klubov.“

Čo vás viedlo k tomuto kroku?

„Nesúhlasil som s mnohými vecami, ktoré ovplyvňovali amatérsky futbal. Napríklad s prestupovým poriadkom a s povinnosťou , aby kluby mali dva mládežnícke tímy, čo je v našich podmienkach problém. Viete, piplete sa s chlapcami a potom ich ktosi zoberie za niekoľko desiatok eur. Celá práca tak vyjde navnivoč. Po dvoch rokoch uvažovania, ako ďalej som sa rozhodol, že skončím.“

Vyskytli sa aj finančné problémy, ktoré vás odradili v pokračovaní?

„To v žiadnom prípade nie, ako klub mali sme čistý štít voči trénerom, hráčom.“

Možno zavážilo ja to, že vyprchala motivácia po tom, čo ste sa dostali medzi regionálnu elitu?

„Nepopieram, aj to zohralo svoju rolu. Človek má mať stále nejaké ciele, my sme sa dostali za osem rokov fungovania na vrchol, čo sme umocnili postupom do tretej ligy. Vo futbale som sa pohyboval vyše tridsať rokov, v roku 2009 sme založili AŠK a postupne sme išli od najnižšej súťaže stále vyššie a vyššie. Budovali sme všetko – ako sa hovorí – od piky. Zháňali hráčov, vytvárali zázemie.“

Ako vnímate umiestnenie nováčika po prvej časti?

„Mojím zámerom bolo skončiť lepšie ako na dvanástej priečke, hoci priznávam, že o bod-dva sme mohli mať viac. Mrzela nás hlavne prehra s prešovským béčkom doma. Vtedy sme mali na výhru, nedali sme však viac tutoviek. Tiež remíza s Bardejovskou Novou Vsou rovnako v našom prostredí zamrzela. Keby sme vyšli lepšie  v týchto dueloch, bol by som ešte spokojnejší, ale celkove vzhľadom na naše možnosti to bolo nadmieru dobré.“

V úvode ste niekoľkokrát platili nováčikovskú daň...

„Súťaže je dynamickejšia, náročnejšia, účinkuje v nej viac individualít a rozhoduj maličkosti. Najradšej budem spomínať na domáci duel so Stropkovom, kde sme boli slabším tímom, no vyhrali sme, šťastena bola  nám milosrdná. Dobre sme zahrali aj v Šarišských Michaľanoch a vo Svidníku. Naopak, v Snine to bolo biedne, nezodpovedné. Bojovne a obetavo  sme si počínali i s Vranovom či s  Košicami.“

Čo vám chýbalo  tomu, aby výsledky boli ešte lepšie?
„Zabrzdilo nás to, že brankár Richard Novák dostal dištanc, viem si predstaviť, že keby chytal, boli by sme o čosi vyššie. Maroš Binda, ktorý nastupoval, je dobrý brankár, ale Novák je predsa len v inom leveli.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: