Nič netrvá večne. Koprivnica si v tomto ročníku strážila svoje prostredie a súperi odchádzali domov s dlhým nosom. Až Župčanom sa podarilo ako prvému hosťujúcemu celku ukoristiť aspoň bod. Bola remíza pre hosťujúce mužstvo TJ Družstevník dostatočnou odmenou alebo pomýšľalo na plný úlovok? Nuž, podľa základných štatistických údajov by sa zdalo, že mohlo byť rado, že uhralo zmierlivý výsledok. Celok ašpirujúci na popredné priečky totiž prehrával už po úvodnej štvrťhodine a tesne pred koncom tŕpol pri jedenástke domácich Tá však zmenu skóre nepriniesla a tak pre kolektív, čo viedol, prišiel trest v podobe vyrovnávajúceho gólu v hodine dvanástej.
Pravda, priebeh stretnutia poskytol niektoré mimoriadne zaujímavé skutočnosti a naozaj svojou dramatickosťou v závere strhol aj divákov. Ako vnímal vývoj zápolenia tréner Župčian Vladimír Dzurja? „Či stáli pri nás všetci svätí? Nuž, odohrávalo sa to tak ako sa odohrávalo. Dostali sme gól z väčšej vzdialenosti, pričom domáci nás príliš ani neohrozovali, lenže poslali loptu do siete, kým nám sa to dlho nedarilo. Zahadzovali sme šance. Bolo to neefektívne dobývanie hradu – ako sa hovorí. Po zmene strán sme zvýšili úsilie, aby sme dosiahli zmenu výsledku. Mali sme naozaj výborné možnosti, trebárs Petruška. Potom ich brankár podržal svoj tím pri strele Pončáka, keď loptu vyrazil na žrď. V druhom polčase sme naozaj dominovali, ale stále to bolo bez efektu – gólu. Nehrá sa na krásu, ale na na zásahy.“ Schyľovalo sa k napínavému finišu a ten aj taký bol. Najprv mali veľkú výhodu domáci, keď po zrážke hosťujúceho brankára (ten bol aj vzápätí po zranení striedaný) s domácim hráčom Koprivnica zahrávala pokutový kop. Loptu si postavil na biely bod domáci gólman Sobek. „Trafil len žrď, lopta sa odrazila, získali sme ju a zareagovali rýchlym protiútokom. Prečíslili sme súpera, keď traja naši išli na jedného domáceho a pretože sa gólman nestačil vrátiť do svojej svätyne, do prázdnej brány sme vyrovnali.“ Inak, podľa vyjadrenia V. Dzurju vraj domáci brankár bol neraz exekútorom jedenástok. Ktovie, či si to však nabudúce nerozmyslí... „To, že domáci boli vo svojom prostredí predtým stopercentní, sme si uvedomovali, ale ku každému duelu pristupujeme rovnako a stále chceme vyhrávať.“
Vrátili sme sa ešte k jedinej doterajšej porážke Župčian v Kamenici. „Či neotriasla našou psychickou a futbalovým sebavedomím? Nuž, vedeli sme, že raz to musí prísť, lebo vyhrávať donekonečna sa nedá. Je však pravda aj to, že ma viac ako neúspech rozladil prístup niektorých hráčov. Koniec koncov nás to aj trošku naštartovalo a zvlášť po tom, čo sme si prečítali názor kamenického funkcionára, ktorý spomínal, že sme hrali slabo a čakal od nás viac a preto sme mohli inkasovať i viac gólov. To v našich radoch vyvolalo reakciu, že to nebola správna informácia a zápas sa v druhom polčase vyvíjal podľa nás trochu inak.“ Takže boj o prvenstvo je stále vo vašom zornom uhle? „Nepozeráme sa, či zakopne alebo nezakopne Demjata na čele, ideme od zápasu k zápasu, chceme si uhrať svoje a ako má byť, tak aj bude,“ dodal tréner Župčian.