Viacerí hráči ukončili v tomto roku svoju profesionálnu kariéru. Medzi nimi aj Štefan Zošák, ktorý sa v zime rozhodol opustiť popradský košiar. Bezprostredne po svojom rozhodnutí nechcel konkretizovať ďalšie kroky, momentálne už otvorene porozprával o svojom ďalšom smerovaní.

Prečo ste sa pred jarnou časťou „zdekovali“ spod Tatier?

„Lebo v klube to už dlhší čas nefungovalo, pričom sme pociťovali problémy, ktoré neskôr presiakli naplno. Nemalo to zmysel siliť. Pritom spočiatku to bolo výborne nastavené, v prvom roku všetko klapalo, išlo to ako po masle, ale potom to už išlo z kopca.“

Pravdaže, išlo o peniaze, ešte vám klub čosi dlhuje?

„Áno.“

Takže keby ste sa aj nechali prehovoriť, aby ste ešte dokončili ročník, je zrejmé, že po prvej vlne pandémie by ste to už nadobro zabalili...

„Myslím si, že svoje pôsobenie som ukončil v správnej chvíli. Či sa niekto bude hnevať alebo nie. Už je zbytočné o tom polemizovať.“

Na futbal ste zanevreli alebo...?

„Hrám ako amatér v piatoligovej Bešeňovej, čo je kúsok od Ružomberka, kde bývam. Mám z futbalu radosť, je tam výborná partia, máme ambiciózneho trénera, ktorý študuje príslušnú licenciu a je otvorený novým poznatkom. Momentálne sme aj na čele súťaže.“

Nie je to veľmi chabá súťaž vzhľadom na to, čo ste odvádzali ešte v minulej sezóne?

„Mal som niekoľko ponúk, dokonca aj prvej ligy, ale povedal som si, že ak mám ešte pokračovať, tak len na takejto báze – pre radosť - lebo pracovných povinností je dosť a treba sa venovať aj rodine.“

Našli ste si nové pracovné uplatnenie?

„Po skončení pôsobenia som sa touto témou vážne zaoberal a uvažoval, čo bude ďalej. Prišiel som na to, že chcem zostať pri futbale. Zamyslel som sa nad trénerstvom alebo postom manažéra, napokon sme si založili vedno s Mirom Božokom, bývalým hráčom Ružomberka a mojím niekdajším spoluhráčom, sprostredkovateľskú agentúru. Zastupujeme hráčov, riešime ich komfort, všetko okolo ich futbalovej existencie, transfery a tak podobne. Rozbehli sme to v júni, keď sme boli oficiálne zaregistrovaní na futbalovom zväze. Roboty je dosť, kmitáme od rána do večera.“

Je jasné, že portfólio sa postupne zapĺňa, už máte pod palcom aj známe mená?

„Pokiaľ ide o našich „zverencov“, tak nechceme ísť za kvantitou za každú cenu. Teraz na začiatku, keď sa i my učíme, je lepšie vychádzať z primeraného počtu. Nejaké transfery nám už vyšli a to aj smerom do zahraničia a máme dobrý pocit, keď vidíme už nejaké výsledky za nami, dobre urobenú robotu, spokojnosť hráčov, ktorí sa tešia s nami. Počas kariéry sme prišli do styku s mnohými spoluhráčmi či protihráčmi, a tieto kontakty teraz využívame.“

Ste východniari, takže kočírujete aj chlapcov z východného Slovenska?

„Pravdaže. Nezabúdame, že tu sme vyrastali a odtiaľto sme sa posúvali inde. Uvedomujeme si, že v tomto regióne je zložitá situácia a kluby nemajú nazvyš peňazí a menej prostriedkov do futbalu aj investujú. Preto hráčom, ktorých máme podpísaných, sa snažíme pomáhať v materiálnom zabezpečení, pri riešení zdravotníckych služieb. Teraz, keď je pandémia a nehrá sa, tak pomáhame pri zostavovaní tréningových plánov, aby hráči nesedeli doma so založenými rukami a nenudili sa. Ide o profíkov, ktorí nás sami nabádajú k tomu, aby sme im pomohli so svojimi skúsenosťami.“

Po prerušení súťaží na jar mnohí avizovali, že trh s hráčmi bude v lete presýtený. Bolo to tak?

„Už predtým to bolo nastavené tak, že bol pretlak hráčov na trhu a aj teraz to bolo rovnako. Sústavne sú nejaké ponuky a odporúčania. Momentálne je ťažké obdobie na každom fronte, ale treba pracovať a vidieť veci pozitívne. Zatiaľ je to všetko v poriadku, uvidíme, čo bude po druhej vlne.“