Určite v ostatnom čase raslavickí švrtoligisti vzbudili dvojnásobnú pozornosť. Najprv tým, že ako prví položili lídra zo Spišského Podhradia na lopatky a potom aj skutočnosťou, že ich tréner Jozef Kukulský sa ocitol po odmlke tiež v realizačnom tíme druholigového Bardejova. Od tohto faktu sme odvíjali s ním dialóg. 

Ako je to s vaším aktuálnym pôsobením?

„S prezidentom bardejovského klubu som sa dohodol na tom, že som písaný ako druhý asistent, s kolegom Benkom sme si rozdelili kompetencie. Okrem toho došlo k dohode, že do konca roka budem aj na lavičke v Raslaviciach, nechcel som odísť zo dňa na deň. Neskôr sa upresní, kde vlastne zotrvám.“

Vráťme sa k prekvapivému triumfu nad Spišiakmi. Bola to záležitosť najmä umnej taktiky?

„Už aj predtým sme viackrát ukázali kvalitu, ale výsledkovo sa nám stále nedarí podľa predstáv. Šance si dokážeme vytvárať či doma alebo vonku, ale nie sme efektívni. Vedieme zverencov k tomu, aby boli kompaktní a ofenzívne ladení, lebo taký futbal mám rád. Lenže nie vždy predfinálna a finálna fáza klapne na sto percent. Na Spišské Podhradie sme sa zodpovedne chystali. Pokiaľ ktosi chce tohto rivala – osobne ho považujem už za treťoligistu -  ktorý disponuje kvalitou a rýchlymi hráčmi v strede poľa, zdolať, musí byť rovnako rýchly a musí dokázať držať krok so súperom kondične aj v tempe hry. Nazdávam sa, že o gól sme boli lepší a zaslúžili sme si vyhrať.“

Lenže o týždeň na to v uplynulom kole v Soli ste už ťahali za kratší koniec...

„Počas týždňa som nabádal chlapcov, aby zopakovali výkon zo zápasu so Spišiakmi, lebo viem, že slovenská povaha je taká, že ak porazíte lídra, tak niekomu ide nos hore. Na druhej strane v Soli to nebolo zlé s výnimkou úvodnej pasáže, keď sme inkasovali góly. Avšak mali sme aj my výborné šance, štyri razy sme išli sami na bránu. Cez pauzu som trošku v šatni zvýšil  hlas a po zmene strán sme okamžite reagovali znížením náskoku domácich. Veril som, že zdvihneme hlavy a získame aspoň bod, lenže slabá efektivita je naším nepriateľom. Ukázali sme však, že máme kvalitu aj potenciál.“

Nemáte vhodné typy na zakončenie?

„Viaceré tímy sa boria s nedostatkom hrotových hráčov, rovnako aj my. Haščák – mladý chlapec, ktorý prišiel z Podbrezovej – má predpoklady ísť vyššie, vie sa stále dostať do šancí. Lenže je to stredový ofenzívny hráč, nie útočník. Rovnako tak Babej. Okrem toho stále obmieňame zostavu, doslova v každom zápase hráči rotujú  medzi jednotlivými postami.“

S výnimkou zápasu v Záhradnom, ktorý ste vyhrali, v ostatných dueloch na cudzej pôde ste zakaždým zostali na štíte hostiteľov. Prečo – hráte ustráchanejšie vonku než doma?

„Práveže nie, nie sme bojazliví či opatrnejší u súperov. Všade sme sa dokázali dostať do množstva šancí a spravidla sme prví, ktorí sa do dobrej príležitosti dostanú. Moja predstava je nehrať defenzívne. Keď dva razy mužstvo vonku remizuje, pričom sa iba bráni, má na konte o dva body viac. Ak však mužstvo hrá stále ofenzívne a raz vyhrá, získa už tri body. Možno je to na pohľad nelogické, lenže smerujem hráčov k tomu, aby zakaždým boli orientovaní útočne. Iba raz sme inkasovali tri góly – v Demjate, kde sme však rovnako zahodili tri tutovky. Inak, pokiaľ aj prehráme, tak maximálne rozdielom dvoch gólov.“

Ako ste spokojný s prístupom zverencov?

„Začnem tým, že pred časom odišlo sedem hráčov. Neprišiel som preto, aby klub nakúpil hotových hráčov, ktorých by som kočíroval. Naopak, staviam na mladých, príležitosť dostávajú  17-20-roční jednotlivci, z ktorých mnohí v sobotu nastúpia za dorast a na druhý deň za áčko. Moja priorita je nasadzovať talentovaných futbalistov, hoci možno aj preto výsledky zvonka nie sú také, aké by sme si predstavovali. Chlapci musia ešte zbierať skúsenosti, ale určite si cením na ich oddanosť, pracovitosť, ochotu aj v tréningoch. Pravdaže, resty sú ešte v primeranej kvalite, ale to sa nedá docieliť odrazu.“