Predtým, ako odišiel do Medzilaboriec, viedol svidníckych futbalistov ako hrajúci tréner. Po skončení jesennej časti štvrtoligových zápolení sa Ľubomír Horochonič rozlúčil s dresom MŠK Spartak, ktorý si obliekol v roku 2016. Objavili sa informácie, že sa vrátil späť pod Duklu ako adept na prevzatie trénerského kormidla. Aká je teda skutočnosť?

„Je na tom niečo, ale nerád by som sa k tomu momentálne vyjadroval dajako bližšie, lebo veci nie sú ešte dotiahnuté do konca a tak, ako by to malo byť. Preto by som nechcel uvádzať čosi, čo nie je zatiaľ stopercentne jasné a potvrdené,“ rozhovoril sa Ľubomír Horochonič. Ste teda stále jedným z kandidátov na trénerský post v 1. FK? – nedali sme sa odbiť a sondovali ďalej: „Neviem, ako to charakterizovať. Povedzme, že bez vetra sa ani lístok nepohne...“

Nechali sme teda túto tému a obrátili list. Má 46 rokov a preto nás zaujímalo, či už uvažuje iba o kariére kouča, alebo ešte stále nezavrhol myšlienku i na to, že predsa si bude naďalej obúvať i kopačky.  „Ja som v podstate ešte ani skončiť nechcel, mal som však problémy s kolenom, absolvoval som preto v januári v Poprade artroskopiu. Problémy sa ťahali počas jesene, ale chcel som dohrať prvú časť. Do toho prišli nejaké prvotné kontakty a pokiaľ by sa teda niečo zásadné zmenilo, tak asi sa už na ihrisku neobjavím. Iba v tom prípade, že by ma Medzilaborce potrebovali, aby som im pomohol a nekolidovalo by to s inými termínmi.“  Rozumieme teda dobre, že nie je vylúčené, že budete pôsobiť vo Svidníku, ale sem-tam by ste si zahrali v tíme, odkiaľ ste sa vrátili? „Presne tak, je možná aj takáto alternatíva. A či by som si už netrúfol na dajme tomu tretiu ligu? Trúfnuť by som si trúfol, ale radšej nechám miesto mladším.“

Mimochodom, tento matador už začal aj s individuálnymi tréningami a tak sa chce udržať v stave pripravenosti. Pri spomienke na odchod zo Svidníka konštatoval bez nejakých emócií, že keď nie sú výsledky, príde obmena na trénerskej pozícii, nie v kádri. Takže momentálne to vyzerá tak, že môže vstúpiť dva razy do tej istej rieky. „Nikdy som nepovedal, že sa do tohto klubu nikdy nevrátim, ani sme sa v zlom nerozišli. Ide o normálny trénerský život, raz si tu a potom zase inde.“

Ľ. Horochonič naznačil, že počas pôsobenia v Medzilaborciach napriek zápasovým termínovým kolíziám videl pár vystúpení 1. FK. Keby sa v tomto klube nebodaj znovu ocitol, mnoho z tých, čo zažil ešte počas predošlého účinkovania, už poruke nie je. „Všeličo sa pomenilo v súvislosti so spoluprácou s Bardejovom, preto iba zopár jednotlivcov zostalo odvtedy, čo som bol preč. Možno štyria-piati,“ prezradil 46-ročný kmeť. Na otázku, či sa viac teší na trénerskú alebo hráčsku kariéru, nedokázal presne odpovedať. „Rád som bol v Medzilaborciach, neľutujem, že som prijal ich ponuku a chcem sa im aj touto cestou poďakovať. Znovu som tam získal chuť do futbalu a tak nepovažujem hráčsku kapitolu stále za uzavretú. A dokedy to tak bude? Už som si veľakrát povedal – hlavne po nevydarených dueloch – že stačilo, ale ak má človek niečo rád, tak sa k tomu vracia.“ Nuž, ktovie, možno ho fanúšik uvidí behať po trávniku ešte aj v päťdesiatke. „Nevylučujem to, ale podmienkou je, aby som bol hlavne zdravý. Potom sa nebránim tomu, aby som sa na pár minút ešte ukázal v akcii.“