Traduje sa, že nadšenci v Trebišove vytvárajú vždy pre futbal primerané zázemie a hráči sa o tomto prístupe vedenia klubu vyjadrovali neraz pochvalne. Lenže aktuálna situácia tlačí odhodlanie a zámery do kúta. Srdce by aj chcelo, ale racionálne myslenie hovorí inak. Ekonomika nepustí a toho sa musí držať každý. O týchto skutočnostiach sme hovorili s prezidentom Slavoja Eduardom Janoškom.

Najprv sa dotknime toho, či by sa podľa vás II. liga dohrať mala alebo už nie?

„Je to diskutabilné a vec názoru. Tí, čo sú vpredu, by to radšej dohrali, aby naplnili svoje ambície. Pre nás, čo sme poslední, by možno bolo výhodnejšie nepokračovať, hoci keby sa i hralo, tak by predsa nikto nevypadával. Keby sa pokračovalo, podľa mňa by mnohé tímy nasadili dorastencov a už by súťaž nemala primeranú úroveň. A nehovoriac o tom, keby sa zápasy mali konať bez fanúšikov. Hráčom by chýbala najvyššia motivácia, ťažko by ich bolo tlačiť k stopercentným výkonom. A navyše je otázne, či by sa podarilo ustrážiť regulárnosť zápolení...“

V jeseni ste pociťovali absenciu vašich priaznivcov – hoci z iného dôvodu a keby sa ročník predsa len dokončil, zase by ste ich možno nemali, hoci ste sa tešili na ich podporu pri záchranárskych prácach. Trebišov by teda na absenciu vlastného publika doplatil najviac zo všetkých. V každom prípade žijete stále v neistote a to nie je príjemné, že?

„Určite áno. Celú zimu sme sa pripravovali, dobre sme vstúpili do jarnej fázy, čím sme nadviazali na úspešné duely zo zimnej prípravy a potom prišla stopka. Teraz sa musíme starať aj o legionárov, ktorí nemohli odcestovať domov, čo nie je tiež lacná záležitosť.“

Všetci vaši zahraniční hráči zostali na Slovensku?

„Nie. Brankár Bárta odcestoval do Čiech, stihol to na poslednú chvíľu pred zavretím hraníc, a Lazarus zamieril zase do Budapešti, kde mu žije manželka.“

Aký je dopad pandémie na chod klubu, viete si predstaviť katastrofický scenár, že by to tak trvalo niekoľko mesiacov?

„Či by to išlo až do takého extrému, že by to znamenalo  zánik klubu? To si nemyslím. Fungujeme ako občianske združenie a hlavným podporovateľom je mesto a moja firma. Všetko bude závisieť na tom, ako sa k tomu postaví mesto, ktoré najviac dotuje futbal, lebo firiem, ktoré by výrazne mohli pomôcť, u nás veľa niet. Mesto nateraz vzhľadom na výpadky v podielových daniach pozastavilo finančné príspevky do odvolania a nevieme, ako dlho to takto bude.“

U vás majú hráči profesionálne zmluvy? Budete im krátiť mzdy?

„Máme amatérsky štatút a všetci futbalisti fungujú ako SZČO. Takže bude závisieť aj od toho, ako sa k tomu postaví štát, aby sa preklenuli výpadky. Nejaké riešenie máme pripravené, ale čakáme ešte na prípadné možnosti kompenzácie od štátu.“

Nehrá sa nie z vašej viny, ale ani z viny hráčov, ako sa na to pozeráte?

„Hľadáme nejaký kompromis, aby boli spokojní hráči a aby sme to i my ekonomicky utiahli.“

Poznáte spôsob, ako to riešili v iných kluboch, môžete priblížiť percentá vašej predstavy?

„Je to ešte otvorené, ale k zníženiu platov musíme pristúpiť za týchto okolností. Máme mať stretnutie s hráčmi, ktorí sú bližšie k Trebišovu. Nebudeme ťahať tých, čo sú zďaleka, aby sme sa o tejto veci porozprávali. Osobný kontakt – pravdaže –pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení – je vždy lepší ako to riešiť cez telefón alebo maily. Viem, že bude veľa otázok, ktoré bude treba zodpovedať, takže treba si to vydebatovať z očí do očí.“

Ak nájdete prijateľné riešene, vstúpi do platnosti od apríla?

„Pravdaže. Nebudeme to ani podmieňovať tým, či sa súťaž predsa rozbehne alebo sa už hrať nadobro nebude.“