Posledný tím druholigového pelotónu – Trebišov – nevstúpil do jarnej časti ročníka ideálne a prepustil vo svojom prostredí radosť hosťom z Pohronia. Líder však neoslnil a na plný bodový zisk mu stačil jediný zásah. O to viac hráčov Slavoja mrzelo domáce zaváhanie pri súťažnej trénerskej premiére Jozefa Džubaru, ako to naznačil aj jeden z členov kolektívu – Vladimír Kražel. 

Stredoslováci urobili prezieravý ťah so striedaním a na ihrisko poslali autora gólu – Abraháma. Bol úspech favorita zaslúžený?

„Nedomnievam sa. Skôr to bola naša smoliarska porážka, zápasu by pristala viac remíza alebo prípadne naša výhra. Mali sme viac príležitostí, viac sme sa tlačili do zakončenia, no neobstáli sme, kým súper z ojedinelej šance skóroval. Je to dôkaz o kvalite lídra, ktorý vie zužitkovať z minima maximum. Nie je to iste náhoda a aj preto je na vedúcej pozícii. Škoda nášho menšieho zaváhania v zadných radoch. Stalo sa to tak, že sme mali brejk z vlastnej polovice, no lopta neprešla na Jana Nováka, ktorý bol rozbehnutý. Hostia náš pokus odvrátili, zakombinovali pri čiare, ich hráč adresoval spätnú prihrávku a nikým nekrytý zakončovateľ dal gól. Bol to blesk z jasného neba. Tento duel nás stál veľa síl, no, žiaľ, nevydolovali sme nič a preto sme všetci sklamaní. Vieme, že potrebujme výhry, pokiaľ chceme myslieť vážne na záchranu.“

Nastúpili ste s rešpektom?

„Spočiatku sme sa oťukávali a zisťovali, čo si môžeme proti favoritovi dovoliť. Aj terén bol náročný, takže opatrnosť bola na mieste. Hostia boli ešte stiahnutejší ako my. Neskôr sme sa osmelili a boli sme aktívnejší. Druhý polčas sa niesol v podobnom duchu len s tým, že sme mali nejaké možnosti navyše.“

Trinásť gólov, ktoré ste doteraz nastrieľali, hovorí za všetko a tento neduh ste neodstránili ani tentoraz...

„Presne tak, stále nevieme šance a na tom musíme poriadne popracovať, ak chceme dosiahnuť zámer.“

Kto bol najbližšie k tomu, aby poslal loptu o siete?

„Zrejme Junior, ktorý mal po centri Paťa Zajaca tutovku, no hlavičkoval presne do stredu brány – do náručia brankára.“

Zaujalo, že Novák a Lorinčák nešli na ihrisko od začiatku, ale ako striedajúci hráči. Boli za tým zdravotné problémy?

„Skôr išlo o taktiku trénerov, ktorí sa takto rozhodli.“

Aj váš tím prešiel zmenami počas prestávky, odrazilo sa to v nejakých škrípajúcich zvukoch pri súhre?

„Prípravné duely sú iné ako majstrovské, to je pravda. Lenže v zime sme odohrali dosť súbojov na to, aby sme sa zohrali, poznáme sa a vieme, čo od seba máme čakať. Na nezohratosť sa vyhovárať určite nemôžeme.“

Takže treba len oprášiť presnú mušku, aký je na to recept? Hokejisti majú svoj rituál v tom, že dávajú hokejky do toalety...

„Niečo treba naozaj urobiť, aby sa to pretrhlo, ale v rituáloch to nie je schované. V minulej sezóne na jar, keď sme boli tiež medzi zachraňujúcimi sa, tak nám streľba išla parádne a do čoho sme kopli, to tam padalo. Až sme sami tomu neverili. Teraz na tréningu streľba ide tiež jedna radosť, vládne pohoda, no príde zápas a zase sa trápime.“

Dôležité bude nevešať hlavy, ste na to pripravení?

„Neprehral slabší tím, to je isté a my sme sa presvedčili, že si môžeme rovnocenne merať sily s kýmkoľvek. Však to ocenili potleskom aj diváci, ktorí registrovali, že sme do hry dali srdce, nasadenie, bojovnosť a všetku chuť. Išli sme oproti výhre, ale nezvládli sme to. Preto neupadáme na duchu a najbližší súboj s Lipanmi musí byť jednoznačne pre nás víťazný. Na nastávajúce derby sa ešte viac zameriavame, veď ide o šesťbodové meranie síl a v takom prípade sa už zaváhanie dvojnásobne nevypláca.“