Už v minulej sezóne sa pripravoval Adrián Slančík s prvoligovým áčkom Tatrana Prešov, ale do súťažnej brány sa ešte nepostavil. Trpezlivo však čakal na svoju šancu a tá prišla počas uplynulej jesene, keď doslova zo dňa deň sa uchytil a napokon sa stal jednotkou medzi žrďami. Vo veku osemnásť rokov zažil určite hektické a mimoriadne náročné obdobie, s ktorým si však poradil bez vážnejších problémov.

Prvý raz absolvoval zápas v najvyššej súťaži v októbri v Bratislave proti Slovanu. „Dozvedel som sa v týždni pred vystúpením, že budem chytať,“ zaspomínal na debut, ktorý bol preňho vydarený, tento talentovaný gólman. Chopil sa šance naozaj výborným spôsobom a hoci zelenobieli prehrali, práve on zabránil ďalším gólom pohotovými zákrokmi. Presvedčil o svojej kvalite a niet div, že až do konca prvej časti sa už z brány neporúčal a zostal v nej aj v nasledujúcich dueloch. Na otázku, či bol takýto náhly skok medzi elitu preňho šokom, odpovedal triezvo: „Chystal som sa na túto úlohu, naplno som trénoval a som rád, že som nesklamal dôveru,“ odpovedal mladík, ktorý vyletel ako kométa z prešovskej devätnástky. Ako náhradník bol pripravený v jesennej premiére proti Slovanu v Poprade, potom v pár zápasoch chýbal, aby sa znovu vrátil s tým, že už „nechce“ byť náhradníkom. „Moju premiéru urýchlilo aj zranenie Jožka Talian.“

Nie tak dávno sa výkonnostne vyšvihol iný prešovský talentovaný ochranca svätyne – Adam Jakubech, ktorý najprv zamieril zo Šariša do Trnavy, odkiaľ vlani prestúpil do Francúzska. Adrián ho až tak dobre nepozná, lebo keď prišiel na východ, Adam bol už preč. „Poznám akurát jeho otca. Pokiaľ ide o Adama, je to príklad aj pre mňa, že ak brankár na sebe tvrdo pracuje, môže sa posunúť.“ Nadhodili sme A. Slančíkovi aj to, či sa už dostali k nemu nejaké šumy prezrádzajúce prípadný záujem iných klubov. „Nič také som nezaregistroval,“ odpovedal skromne a pokorne brankár, ktorý považoval v detstve za svoj brankársky vzor Španiela Casillasa. Z ligových gólmanov mu imponuje štýl Nitrana Hrošša.

5. každom prípade kariéru má pred sebou a rád by ju premenil najlepšie ako sa len dá. Teší ho, že v jeseni si udržal svoju pozíciu. Rád spomína na svoje prvé dve merania síl na Slovane a proti Žiline. „Boli to zvuční súperi, ale chytalo sa mi veľmi dobre. Sám som bol z toho až prekvapený. Najneradšej si premietam momenty z každého prehraného duelu, to asi každý hráč. Najviac ma mrzela prehra v Senici, ktorá bola naozaj smoliarska.“ Každý brankár má svoje výnimočné momenty, keď zachráni mužstvo od potupy, ale aj vyberie si niekedy aj slabšie chvíľky. Boli i také? „Pokiaľ ide o dajaký lacný gól, tak taký sa mi nevybavuje, hoci daktoré momenty boli nie ideálne zvládnuté. Z toho sa musím poučiť, aby sa to neopakovalo.“ Pravdaže, hlavne brankári potrebujú stále dozrievať, zdokonaľovať sa. Hlavne ak sú ešte mladunkí. Potrebná je i sebadôvera a dôvera ostatných, to, či sa ostatní môžu naňho spoľahnúť. Asi to sprvoti bolo všakovaké, keď sa medzi žrde postavil takýto „bažant“. „Možno v prvom zápase na Slovane mali chlapci iste aj trošku obavy, ako to zvládnem, ale keďže mi to vcelku išlo, tak som potom už cítil, že mi viac veria a spolupráca naozaj dobre fungovala. Za to spoluhráčom ďakujem,“ dodal A. Slančík, ktorý chce vytrvať v tvrdej práci aj v tomto roku, aby sa výkonnostne zase posunul.