Popradskí druholigisti odohrali svoje druhé vystúpenie po reštarte ročníka proti vedúcej Banskej Bystrici na domácej pôde. Bolo to zároveň prvé aj posledné stretnutie FK pred svojimi priaznivcami a o to viac mrzela vysoká prehra s favoritom, ktorý je považovaný za hlavného ašpiranta na baráž o účasť medzi elitou.  Príčiny hladkej porážky priblížil tréner Podtatrancov Jaroslav  Belejčák.

Aké pocity vás „objali“ po takomto výsledku?

„Prehrali sme síce vysoko, ale nerobíme z toho vedu. Vo futbale sa aj takéto výsledky prihodia, hoci niekto ich môže vnímať ako zahanbujúce či deprimujúce. Hralo sa v ideálnom počasí po daždi na výbornom trávniku a vo väčšom počte mohli byť na súboji aj diváci. Bola to vlastne rozlúčka s nimi v tomto ročníku.“

Znovu dostali príležitosť mnohí mladí jednotlivci, takže sa držíte toho, čo ste avizovali pred spustením tejto fázy sezóny.

„Platí, že tieto zápasy berieme ako prípravu a šancu dostávajú preto i mladí chlapci. Predtým v Skalici, kde sme odohrali dobrý zápas, nastúpili traja dorastenci v základnej zostave, štvrtý prišiel ako náhradník v priebehu hry a v závere dostal príležitosť i hráč béčka. Navyše v bráne sa ukázala nová tvár v našom tíme. Naposledy to bolo podobné, ale nevyhovárame sa na to, že v akcii boli viacerí menej skúsení chlapci. Hoci faktom je, že oproti duelu na Záhorí došlo k trom vynúteným zmenám a tak sa priestor uvoľnil pre ďalších štyroch dorastencov. Zo skúsenejších boli na trávniku len Luberda, Kanu, Malec a Andrič, pričom posledne menovaný sa hneď v úvode zranil a tak sa narušila symbióza. Vznikol veľký nepomer medzi mladými a staršími hráčmi.„

Ktorý z chýbajúcich hráčov chýbal najciteľnejšie?

„Lukáš Horváth na poste stopéra, lebo takto hostia mali jednoznačne výškovú prevahu, boli chlapci a my chlapci, a preto sme aj väčšinu gólov inkasovali po centroch a hlavičkách.“

Čo by ste vyčítali zverencom?

„Hlavne v prvom polčase sme hrali dosť naivne, nepomer bol v osobných súbojoch, ktoré sme približne na 80-90 percent prehrávali a to sa premietlo do výsledku. Zverencom nemožno vyčítať, že by nebehali a nebojovali, no rozdiel bol v kvalitne a skúsenostiach. Hostia to poňalo správne – ako prípravu na baráž. Strážili si hernú kondíciu, nevypustili žiadny súboj, žiadny šprint, snažili sa hrať do konca.“

Mali ste dojem, že nádejní futbalisti si znovu vážili šancu, ktorá sa im ušla?

„Hráči si vážili šancu, že môžu nastúpiť. Po Skalici boli možno trošku namaškrtení a najmä prvý polčas sme jednoducho nezvládli vinou naivnosti. Po zmene strán to už bolo lepšie.“

Išli zverenci na doraz alebo za nepriaznivého stavu to už vypustili?

„Bojovali až do konca, avšak rozdiel bol v kvalite a ostrieľanosti oboch celkov. Aj Dukla nevypustila ani minútu, lebo sa potrebuje herne aj kondične dokonale nachystať na baráž.“

Môže mať takáto prehra negatívny dopad na psychiku tímu?

„Treba sa poučiť, rozobrať chyby, poukázať na to, čo bolo zlé, no neradno ukameňovať hráčov a nezatracovať nikoho za to, že takto vysoko prehrali. Ideme ďalej a tí, ktorí sa poučia, môžu napredovať. Tvoríme mužstvo na ďalšiu sezónu a postupne zhodnotíme, na čo máme, koho podržíme, kto sa dá okresať a kto skončí. Veríme, že postupne poskladáme konkurencie schopné a ambiciózne mužstvo. Domnievam sa, že to takto poňali - s výnimkou jedného opitého diváka - aj naši fanúšikovia.“