Druhý raz na jar prehrali druholigisti Lipian v cudzom prostredí o gól. Na rozdiel od vystúpenia v Trebišove tentoraz dokázali na ihrisku Liptovského Mikuláša aj skórovať – dokonca dva razy – ale i tak im to nebolo nič platné. O priebehu duelu sme sa zhovárali s jedným z autorov gólov ŠK Odeva Slavomírom Kraľovičom.
Dalo sa predpokladať, že Liptáci po domácej prehre v predošlom kole s ďalším ohrozeným – Trebišovom – urobia v tomto dueli maximum pre to, aby si napravili pošramotenú povesť. Uvedomovali ste si túto skutočnosť?
„Vedeli sme, čo nás čaká, navyše každý duel hlavne vonku je náročný. Škoda, že nám nevyšiel začiatok, keď sme sa zatiahli, vyčkávali sme, čo bude hrať súper. Nechali sme domácich, aby boli aktívni a pykali sme za tento statický prístup, keď sme pred prestávkou inkasovali. Bolo to po štandardke, pričom sme si opakovali, že Liptáci majú tieto situácie dobre nacvičené a vedia, ako ich zahrávať. Až za nepriaznivého stavu sme ožili, dostávali sme sa častejšie k súperovej bráne a mali sme i nejaké možnosti.“
Kľúčovým momentom bolo, že ste nechali hostiteľov ujsť, keď získal dvojgólový náskok na začiatku druhého polčasu z penalty. Bol to aj smoliarsky okamih?
„Bol to súboj na hranici pokutového územia, videl som tú situáciu jasne a určite ten zákrok nebol v šestnástke. Bolo to maximálne na priamy kop a ani domáci nečakali, že bude jedenástka. Rozhodca to zatiahol dnu. Škoda...“
Za tohto stavu vám už nezostávalo nič iné, len opustiť opatrnosť a vytiahnuť sa viac dopredu, však?
„Presne tak, povedali sme si, že ideme hrať a s tým stavom niečo urobiť. Vedeli sme, že musíme zariskovať bez ohľadu na to, či prehráme 0:4. Druhý zásah nás pribrzdil, ale i tak sme sa nepoložili. Uvedomovali sme si, že nemáme čo stratiť a musíme vložiť do hry všetko, čo v nás je. Nebolo na čo čakať. Začali sme viac napádať súpera, išli sme do ofenzívy s väčším počtom hráčov. Po dvoch pekných akciách sme dokázali vyrovnať a boli sme späť zápase. Za stavu 2:2 sme sa nespoliehali na remízu, mienili sme vyhrať, boli sme v laufe. Všimli sme si, že Liptáci boli zakríknutí a chceli sme to zúročiť. Lenže, žiaľ, stal sa presný opak a my sme dostali tretí gól. Škoda.“
Poďme ešte ku gólovým akciám vášho tímu, spomenuli ste, že boli príťažlivé.
„Najprv prišiel pekný pas Mateja Hovančíka, stopér súpera podbehol loptu, Lukáš Janič ju prihral Peťovi Sládekovi, ktorý sa nemýlil. Potom prišla aj moja chvíľa a som rád, že som sa konečne v koncovke presadil. Po jednoduchej akcii, keď lopta išla na kraj, prišiel na milimeter presný center Miliutina a hoci som bol asi najnižší na ihrisku, hlavou som sa dokázal medzi stopérmi uplatniť. Mimochodom, bol to vari iba môj druhý gól hlavou v kariére.“
Lenže radosť bola predčasná, lebo zase ste sa nevyvarovali osudnému zaváhaniu vzadu...
„Podobne ako proti Popradu, i tentoraz sme podcenili rovnakú situáciu. Tréneri nám prízvukovali, že domáci rýchle všetko rozohrávajú. Prišiel ich dlhý aut, zaspali sme a súper to rýchle využil tiež po presnej prihrávke.“
Už sa nedalo toto manko zmazať?
Ešte v závere som mohol vyrovnať, ale volej skončil u brankára, no treba priznať, že do otvorenej obrany viackrát unikol víťaz a mal tiež možnosti.“
Nasledujúce vystúpenia budú pre Lipany existenčné...
„Naše ostatné zápasy ukázali, že sa nemáme za čo hanbiť, lenže musíme zbierať body, aby sme sa zachránili. Najbližšie hostíme Lokomotívu a potom ideme do Bardejova. Na súperenia s tými, čo sú tiež ohrození, sa musíme hlavne zamerať.“