Druhá prehra po sebe a znovu rovnakým najtesnejším výsledkom. Po neúspechu v Bardejove popradskí druholigisti opäť neochodili a naposledy  - tentoraz doma - podľahli žilinskému béčku 0 :1. Podtatranci sa zase nevyvarovali jedného zaváhania v zadných radoch a potom už stratu nedohnali napriek enormnej snahe. Z tribúny sledoval meranie síl aj jeden z maródov FK Vladimír Kukoľ.

Začnime najprv tým, aký je momentálne váš zdravotný stav?

„Moje problémy sa začali skôr, už po zápase v Banskej Bystrici ma začala trápiť platnička. Mám ju roztečenú, tlačila mi na nerv, preto som podstúpil liečbu. Najprv som dostával infúzie a potom ozónovú injekciu. Teraz sa už dávam dokopy, individuálne začínam trénovať a verím, že čoskoro by som mohol už nastúpiť.“

Nemôcť hrať a pomôcť tímu je pre každého hráča-maróda nepríjemné.

„Pravdaže. Vidím, že chlapci v týždni schuti trénujú, tešia sa na vystúpenie a keď príde neúspech v súťažnom stretnutí, tak to každého trápi a ešte viac toho, kto sa nemôže objaviť na ihrisku.“
Ako by ste charakterizovali uplynulé dve porážky?

„Boli to smoliarske stretnutia. Najmä z pohľadu inkasovaných gólov. Pritom sme to mali dobre rozohrané, veď v Bardejove sme nepremenili penaltu a nastrelili sme brvno, súper okrem toho vykopával loptu z bránkovej čiary. Podobné to bolo i proti Žiline, keď sme inkasovali doslova hlúpy gól do šatne, ktorý nám veľmi ublížil. Napriek nepriaznivému stavu druhý polčas bol v znamení našich možností, mali sme štyri vyložené šance. Na tréningu ich hravo premieňame, ale v zápase to nevychádza. Verím tomu, že nabudúce to už konečne prelomíme a získame tri body.“

To, že nie ste vedno so Zošákom na zápasovej súpiske,  určite má vplyv na kvalitu výkonu.

„Máme  dosť široký káder a sú hráči, ktorí nás vedia nahradiť, ale možno chýba skôr psychická vzpruha v kritických momentoch, napríklad po zahodenej šanci. Vtedy treba povzbudiť spoluhráčov, hlavne mladších. Možno chýba aj vyburcovanie spoluhráčov. Z tribúny sa to nedá, hoci chodíme medzi chlapcov aj pred zápasom či po ňom.“

Keby to bolo na vás, čo by ste naordinovali tímu, aby sa dostal znovu do víťaznej pohody?

„Rozhodne neradno lámať palicu nad mužstvom a treba veci vnímať pozitívne, ale to všetko je na trénerovi, ktorý vie najlepšie, čo treba urobiť.  Verím, že sa šťastíčko konečne prikloní na našu stranu, však vidím, ako hráči drú, makajú, nevypustia ani jeden tréning. Preto sa domnievam, že futbalová spravodlivosť sa nám vráti, budeme šance premieňať a získavať znovu body.“