Od nováčika sa spravidla čaká, že bude živením súťaže. Niekedy je toto očakávanie nahradené rozčarovaním a sklamaním, inokedy nový člen súťažnej spoločnosti prinesie naozaj také impulzy, ktoré vzbudia údiv. V prípade košických druholigových futbalistov to bolo také zmiešané.  Na jednej strane pekná hra, na strane druhej dlho boli výsledky skôr rozpačité a umiestnenie smutné. Až neskôr sa ukázala aj v rezultátoch kvalita a skutočná sila kolektívu. To podčiarkol aj kapitán FC František Vancák.

Ako hodnotíte jesenný sumár?

„Vládne len čiastočná spokojnosť, lebo sme si predstavovali, že naše počínanie bude trochu iné. Vstupovali sme síce do diania ako nováčik, ale mali sme dostatok sebavedomia, aby sme sa popasovali s konkurentmi a naším zámerom bolo skončiť na lepšej pozícii. Lenže začiatok nám nevyšiel, potom nastala výmena na trénerskom poste a káder sa tiež obmenil, keď odišiel Timon Dobias, osobnosť celku a prišli noví hráči ako Kavka či Leško. Takže neskôr sa to pod novým koučom Fabuľom dalo dokopy a v závere sme uhrali sériu šiestich zápasov bez prehry. To nás v tabuľke dostalo vyššie a čiastočne aj potešilo, ale i tak sme sa nedostali tam, kde sme pôvodne chceli byť. Navyše sme síce teoreticky ďalej od pásma zostupu, ale bodovo až taký náskok nemáme.“

Na aké umiestnenie ste si trúfali?

„Chceli sme sa pohybovať v prvej šestke a tak boli nastavené i motivačné faktory zo strany vedenia klubu. Avšak viaceré veci sme si uvedomili za pochodu, trebárs i to, že  prechod z tretej ligy do druhej nie je taký jednoduchý.“

Až v šiestom kole prišlo prvé víťazstvo nad žilinským béčkom. Dovtedy vás síce každý chválil, aj tréneri súperov, že predvádzate pekný futbal, ale čo z toho, keď – ako sa hovorí – kapsa bola prázdna. A tak nastala trénerská rošáda.... 

„ Mrzí ma,  že si to odniesol bývalý lodivod. Je pravda, že sme počúvali pozitívne slová o našich výkonoch,  že sme kombinačným celkom, ale postavenie bolo biedne, chýbali body. Preto vedenie klubu pristúpilo k tomuto kroku podľa tradície,   že je jednoduchšie vymeniť trénera ako dvadsiatich hráčov. Prišiel nový impulz, niektoré veci boli inak nastavené. Mužstvo to možno mentálne posunulo vpred a celkove to pomohlo, lebo sme neboli už na tom veľmi dobre.“

Avšak ani po premiérovom trojbodovom zápise sa to výsledkovo nezlepšilo.

“Nedokázali sme na to nadviazať, bol to stále akýsi dorastenecký futbal, že sme hrali síce pekne a dobre, ale nič sme z toho nemali. Preto sme si museli začať všímať aj účelovosť. Dôležitým momentom bolo,  že pribudli zápasy, keď sme neinkasovali. Zomkli sme sa a vedeli sme, že ak nedostaneme ani čo len gól, nemôžeme prehrať.“

Podľa vás sa vyskytol nejaký zlomový duel, od ktorého ste sa odrazili?

„Podľa mňa to bolo vystúpenie v Dubnici, ktorá dovtedy doma neprehrala a bola na čele pelotónu, navyše ťahala výbornú sériu. Tam sme sa naozaj zomkli. Nás výhra nesmierne povzbudila v tom,  že si môžeme trúfnuť na hocikoho nielen u nás, ale i v cudzom prostredí a že máme jednoducho na to, aby sme kohokoľvek porazili.“

V počte inkasovaných zásahov v patríte medzi špičku v súťaži, na tom sa dá stavať v odvete.

„Pre nás je to nesmierne cenná skutočnosť. V počiatočných vystúpeniach sme dostali spravidla po dva góly, hoci ani raz sme neprehrali dvojgólovým rozdielom, potom sa to rapídne zlepšilo s výnimkou duelu v Banskej Bystrici.“

Kedy to najlepšie klapalo?

„Celkove to bolo pohárové vystúpenie s Trenčanmi, keď sme boli prvoligistovi viac ako vyrovnaným partnerom a prehrali sme nešťastne. V lige to bolo potom meranie síl s béčkom Ružomberka, keď nám to strelecky naozaj sypalo a dosiahli sme vysoké víťazstvo.  Aj v Dubnici vplyvom vnútornej sily kolektívu to bolo výborné. Z iného súdka bolo stretnutie v Banskej Bystrici, kde sme nestrávili únavu zo spomínaného pohárového duelu a prejavilo sa to na našom pohybe a výkone. Avšak ani jeden zápas nebol z našej strany odflákaný  či vyslovene spackaný.“