Treťoligistom Šarišských Michalian to strelecky v ostatných dvoch vystúpeniach išlo. Najprv sa o tom presvedčili Giraltovce a naposledy Bardejovská Nová Ves. Dovedna týmto súperom tím OŠFK nasúkal deväť gólov. Po dvoch predošlých prehrách a jednej remíze sa zdá, že zverenci trénera Ondreja Desiatnika nabehli na víťazný rytmus.
V tomto mužstve sa po zimnej pauze objavili skúsené posily a medzi nich sa zaraďuje aj Juraj Kuhajdík, ktorý prišiel na hosťovanie, keď predčasne ukončil hosťovanie v Giraltovciach. „V predošlom celku sme sa nedohodli na ďalšej spolupráci vzhľadom na daktoré okolnosti. Nechcel som preto pokračovať v činnosti v tomto drese. Oslovili ma Šarišské Michaľany, porozprávali sme sa, dohodli si niektoré veci a tak som prišiel. Záujem tohto klubu som uvítal, poznám tam mnoho hráčov, napríklad Vlada Staša, ktorý bol predtým so mnou rad rokov v Bardejove, alebo Iva Pončáka či Paľa Cicmana, trénera aj predstaviteľov klubu,“ podotkol tento skúsený borec, ktorý sa pre treťoligové účinkovanie rozhodol aj preto, že účinkuje i vo futsale a skĺbiť to s futbalom v druholigovom Bardejove sa už nedalo.
Na margo aklimatizovania sa v novom prostredí riekol, že je už zžitý s partiou, ktorú si pochvaľuje. „Máme skúsených borcov i mladíkov, ktorí pracujú na sebe a máme predpoklady výkonnostne ísť vyššie než momentálne sme. Pokiaľ zostane tento celok pokope a neodíde viac jednotlivcov, tak určite budeme v tabuľke inde. Naznačili sme aj v ostatných dvoch súbojoch, že máme na to kvalitu a treba pracovať na odstraňovaní chybičiek.“
V uplynulom vystúpení, ktoré bolo v netradičnom termíne – v piatok ( J. Kuhajdík to komentoval ako dobrú voľbu vzhľadom na ďalšie kolo nasledujúci utorok) – sa Š. Michaľany predstavili v Bard. N. Vsi. Tentoraz sa podarilo hosťom vyvarovať sa tých nedostatkov, ktoré ich pripravili v daktorých jarných súbojoch o bodový zisk. „Herne to nebolo ani doteraz zlé, ale zahadzovali sme šance. Či už proti Vranovu alebo aj vo Svidníku, keď sme nedokázali zúročiť ani situácie, v ktorých sme išli sami na brankára súpera. V minulých dvoch stretnutiach sa to konečne prelomilo a naša produkcia je dôkazom toho, že hráme útočný futbal.“ Ako to teda vyzeralo na ihrisku Bard. N. Vsi, kde hostia viedli, ale do prestávky prehrávali? „Celkove sme boli herne lepším tímom, prevýšili sme rivala v jednotlivých činnostiach. Úvodné minúty sme mali vydarené, vyhrávali sme 1:0 a podľa mňa sme mohli viesť aj vyšším rozdielom. Nepodarilo sa to a potom sme pykali za menšie prehrešky. Inkasovali sme dva góly a bolo treba niečo urobiť s týmto nepriaznivým stavom. Po zmene strán sme však dominovali a otočili sme to v náš prospech.“ Nuž, pre hostiteľov, ktorí mali za sebou sériu troch víťazných duelov a bojujú o zachovanie si príslušnosti medzi regionálnou elitou, to nebolo radostné vystúpenie a hoci tréner František Šott avizoval, že hlavne vo svojom prostredí musia jeho zverenci naplno zabrať, predpoveď mu nevyšla.
Inak, Jurajovi Kuhajdíkovi sa v Bardejovskej Novej Vsi hrá dobre, pozná celé mužstvo aj činovníkov, často na tunajší štadión chodil aj ako hráč Bardejova počas rekonštrukcie stánku Partizána. „Ihrisko som mal dokonale zmapované, no najviac zavážilo to, ako sme si počínali ako kolektív. Klobúk dolu pred mužstvom, šliapalo od prvej do deväťdesiatej minúty. Pokiaľ budeme v tomto trende pokračovať, nebojím sa o naše výsledky.“