Súperenie tímov bojujúcich o udržanie sa v najvyššej regionálnej súťaži graduje. Každý z namočených ráta svoje  body a prepočítava možný zisk, ale zároveň po očku sleduje počínanie si aj konkurencie. To sa týka i Bardejovskej Novej Vsi, ktorá naposledy uhrala cenný výsledok v meraní síl s Humenným. O priebehu zápasu, ale aj ďalších skutočnostiach sme sa zhovárali s trénerom Františkom Šottom.

Váš úspech niektorým doslova vyrazil dych, príliš s tým nepočítali. Aj vás to prekvapilo – ,pravdaže, milo?

„Spomínal som chlapcom, že šesťbodové zápasy – hoci sme ich mali aj dobre rozbehnuté, lebo v každom sme vyhrávali, či už so Stropkovom, s Plavnicou a Veľkými Revišťami – predsa sme ich nedokázali dotiahnuť do víťazného konca.  Neviem, či prišlo k podceneniu situácie, alebo na chlapcov doľahla prílišná zodpovednosť za osud stretnutia. Zdá sa, že nám vyhovuje skôr silnejší súper, lebo vtedy hráme zodpovednejšie v obrane a spoliehame sa na protiútoky. Takto bolo aj naposledy.“

Stretnutie bolo rušné, možnosti nechýbali...

„Obojstranne sa hralo útočne. Mali sme dve veľké šance, ale nepochodili sme. Blízko bol k skórovaniu Pisarik. Najprv  azda dvoch metrov neposlal hlavičkou loptu do odkrytej brány a potom zase hlavičkoval takzvaným koníčkom, ale lopta išla nad brvno. Hostia hrozili zásluhou šikovných rýchlych hráčov ako Voroňák, Serečin či Ruskovský. Nebezpečenstvo sme odvrátili zásluhou dobrých zákrokov nášho gólmana Mašleja, ale niekoľkokrát sme ukázali obetavé zákroky v obrane, keď sa zverenci hádzali do striel a blokovali ich.“

O výsledku sa rozhodlo počas štyroch minút tesne po zmene strán. Bola to náhoda?

„Celkove bolo veľa streleckých pokusov na obe brány. Nám vyšla štadardka, keď z priameho kopu sme sa ujali vedenia. Lenže vzápätí sme náskok stratili a to je už pomaly naša „doména“ v jarnej časti, keď po tom, čo sa dostaneme do vedenia, zbytočne si to zdramatizujeme. Asi chýba väčšia koncentrácia. Našťastie po zaváhaní hostí Ľalík prenikol do šestnástky, urobil „bicykel“ ako kedysi legendárny Pali Gostič a poslal obrancu na druhú stranu. Ten nechal v súboji nechal nohu v súboji a tak sme mali výhodu jedenástky.“

Ešte v tej chvíli ste to však nemali vyhraté, obávali ste sa, či si tesný náskok udržíte až do konca?

„Súper nás pritlačil, mal viac streleckých pokusov a vyloženejšie šance, my sme hrozili z protiútokov. Našťastie sme tentoraz už nedopustili, aby sme prišli o výhru.“

Predtým ste tesne prehrali v dôležitom zápase v Giraltovciach. S tým ste sa určite iba ťažko vyrovnávali, čo poviete?

„Bolo to demotivujúce, lebo sme dosiaľ zväčša boli buď lepším tímom alebo aspoň minimálne vyrovnaným súperom, no získali sme minimum bodov. Lenže povedal som mančaftu, že nebudeme sa ľutovať a obzerať sa dozadu, to nám nepomôže. Treba sa pozerať dopredu – na tie vystúpenia, čo nás čakajú a urobiť v nich maximum pre úspech.“

Ste na hrane čo sa týka zotrvania v súťaži. Ako to vnímate?

„Istotu zaručuje dvanásta priečka, na ktorej sa nachádzame a na nej chceme minimálne aj skončiť.“