Niekedy nováčik vo vyššej súťaži si počína tak, ako keby nemal žiadne zábrany, hrá bez ostychu, dravo, sebavedomo. To je tiež prípad Torysy v piatoligovej súťaži v skupine Šarišskej, ktorá momentálne ťahá pelotón účastníkov.  Zásluhu má na tom aj skúsený Ján Angelovič, ktorý pred časom prišiel do tohto klubu z Lipian.

Prečo ste sa rozhodli opustiť vyššiu súťaž a zamieriť do výkonnostne inej kategórie futbalu?

„Roky pribúdajú a ako sa hovorí, dobré holuby sa vracajú... Ja som začínal v Toryse ako mladší žiak a tak som sa po rokoch vrátil domov. Kde som teda štartoval s futbalom, tam aj skončím, hoci sa ešte nezaoberám tým,  dokedy budem hrať.  Však hrajú aj starší, napríklad Ferko Šott  ešte stále účinkuje v tretej lige. Hoci niekedy to vyzerá, že oči aj srdce by aj chceli, ale roky nepustia, no zrelosťou a chuťou niekedy prevýšime aj mladších. Preto som aj prišiel Toryse pomôcť vybojovať postup, keď ma predtým oslovili zástupcovia klubu, či im neprídem pomôcť do zadných radov, lebo im vypadli hráči, ktorí poodchádzali za prácou do cudziny.“

Nateraz sa vám darí výborne, aké sú ambície tímu?

„Ešte stále neopadla eufória z postupu a v mužstve je zjavná chuť dosahovať úspešné výsledky. Chceme bojovať o popredné riečky, radosť z futbalu cítiť aj na tréningoch a teší nás, že chodia s nami na zápasy von i naši fanúšikovia. Predtým nechodili s nami k súperom, teraz je ich plný autobus, tešia sa na zápasy. O tom to je, aby bola radosť z hry i výsledkov. Strelecky nám pomáhajú chlapci z Prešova Dyačovský so Sepešim. Takže sa domnievam, že my vzadu to uhráme a pokiaľ nám pomôžu vpredu strelecky, tak nám to pôjde. Však s výnimkou zápasu v Čirči sme zakaždým skórovali.“

Ktorý duel vás dosiaľ najviac preveril?

„ Susedské derby s Kamenicou či Šarišskými Dravcami sú ťažké, lebo v týchto tímoch sú skúsení hráči, ktorí hrali vo vyšších súťažiach. V prvom kole sme Šarišské Dravce dokázali tesne zdolať, s Kamenicou bola remíza, to bol asi najťažší duel. Tento celok vedie pán  Varecha, ktorý trénoval kedysi aj mňa. Je to skúsený lodivod, ktorý vie dirigovať mužstvo.“

Niektoré výsledky boli značne presvedčivé, naposledy ste rozstrieľali Kendice – bol to najprijateľnejší súper?

„Výsledok je trošku zavádzajúci. Hostia vyrovnali na 1:1 a vzápätí mali tutovku, no netrafili odkrytú bránu. Potom sme skórovali my a zlomili ich.“

V Koprivnici ste do prestávky prehrávali 0:2, napokon ste uhrali aspoň bod. Padli cez polčas aj tvrdšie slová?

„Ani nie. Bol to nervóznejší zápas, padlo veľa kariet. Prvý gól sme dostali naozaj málo vídaný, domáci hráč to trafil parádne azda zo štyridsiatich metrov, aj my sme mu po tejto strele zatlieskali. Celkove sme sa presvedčili, že domáci majú naozaj silný svoj hrad.“

Aj proti Kamenici ste horšie zvládli úvodný polčas...

„ Možno chlapci idú na doraz až do konca a nevzdávajú sa. A ktovie, či hostia to trošku nevypustili s tým, že sa im nemôže nič stať a my sme to vo finiši zužitkovali vyrovnávajúcim gólom. Pritom tesne predtým súper nevyužil penaltu. Bol to teda naozaj infarktový zápas.“

Jedinú prehru ste utŕžili vo V. Šariši,  bola zaslúžená či skôr smoliarska?

„ Asi to druhé. Na začiatku sme prišli o vylúčeného hráča  a z následného priameho kopu inkasovali aj gól. Súper sa chytil, mal šance a potom udrel aj druhý raz. My sme sa cez pauzu zmobilizovali, povedali si, že dá sa s domácimi hrať, znížili sme, no víťaz si tesný náskok ustrážil.“