Momentálne aj pričinením prísnejších opatrení proti šíreniu vírusu je amatérsky futbal v útlme. A to sa týka i treťoligových tímov. Jeseň sa nedohrala a hoci už je daný scenár na jarnú fázu, predsa v hlavách zainteresovaných víri skôr neistota ako istota. Na túto tému sme debatovali s prezidentom ŠK Odeva Lipany Emilom Jackom.
Sú nejaké aktuálne novinky v klubovej kuchyni?
„Pretože všetko je zastavené, zimnú prípravu sme, pochopiteľne, neodštartovali. Čakáme, čo sa objaví po 24. januári a ako na tom futbal bude. Neznamená to však, že hráči sú čo sa týka pohybovej aktivity nadobro odstavení. Majú individuálne tréningové plány a nimi sa riadia.“
Už ste na úrovni vedenia klubu hovorili o tom, čo vás čaká v ďalších mesiacoch?
„Zatiaľ nie. Chceli sme „vychladnúť“, veď sviatky boli také, aké boli. Predtým sme nezažili ani typickú Veľkú noc či leto. Človek nemyslí na iné veci, len sa stotožňuje s tým, čo je všade okolo neho...“
V otázke trénerského psotu zostáva všetko po starom?
„Pravdaže, však nie je žiadny dôvod robiť dajaké rošády. Nikto z nás a ani ja nezasahuje do trénerskej kompetencie napríklad pri skladaní kádra. Čo si tréneri vyberú, to sa snažíme splniť. S tými, čo nepotrebujú, sa snažíme komunikovať. Táto téma sa však na pretras tiež nedostala.“
Rysuje sa dajaký pohyb v kádri Lipian?
„Mal som jeden telefonát od nášho hráča, ktorý ma informoval, že má možnosť ísť ukázať sa do nemenovaného druholigového celku na východnom Slovensku. Pravdaže, umožnil som mu to a počkáme na to, ako to dopadne. Dvere sú otvorené smerom von i dnu. V najbližších dňoch sa budeme venovať podrobnejšie kádrovej otázke.“
Rátate s príchodom nejakých posíl?
„Ku konkrétnostiam sa ešte len dostaneme, ale je isté, že káder, s ktorým sme spokojní, hodláme udržať pokope. Obzvlášť výrazné posilnenie súpisky nepotrebujeme, posty máme zdvojené až strojené. Podaktorí chlapci sú na hosťovačkách a nie je problém stiahnuť ich. Skôr potrebujeme doriešiť ekonomické záležitosti, aby sme išli s pokojom v duši do odvety. Pravda, ak nejaká bude...“
Vlani ste trénovali aj poľský štvrtoligový klub Watra Bialka Tatrzanska. Zostávate tam naďalej?
„Nie, lebo v krajine našich severných susedov je situácia ešte horšia. Náš bývalý klub žil z lyžiarskej sezóny, hotelierstva, zdroje získaval i z aquaparku, lenže toto všetko je postavené. Pred pár dňami som telefonoval s prezidentom klubu. Poďakovali sme si za spoluprácu, lebo všetci štyria Slováci, čo sme tam boli – okrem mňa ešte traja hráči – sme skončili, lebo sa to nedalo ďalej zvládnuť . Viac menej sme to i očakávali.“
V druhej polovici novembra ste absolvovali so zverencami labutiu pieseň predohrávaným jarným kolom, na akej priečke mužstvo zimuje?
„V Poľsku sa amatérsky futbal neuzavrel tak unáhlene ako u nás, hralo sa, hoci bez divákov. Skončili sme na pätnástej priečke z dvadsaťjeden účastníkov. Nemali sme veľké oči vzhľadom na to, že sme káder budovali celú jeseň. Niečo prišlo, niečo odišlo, čo bolo mínusom. Keby sme nazbierali o päť-šesť bodíkov viac, bola by spokojnosť s bilanciou.“