Hovorí sa, že v klasickom futbalovom derby medzi Svidníkom a Stropkovom  pokiaľ jeden zo súperov vyhrá – a nebodaj ešte na pôde súpera – tak mu je odpustené všetko zlé, čo sa predtým v jeho výsledkoch prihodilo. Stále to platí a túto myšlienku potvrdil  aj kapitán zástupcu najvyššej regionálnej súťaže spod Dukly a jeden z trénerov -  Ladislav Harakaľ. Svidníčania totiž v záverečnom zápase minulého treťoligového ročníka vyhrali na ihrisku Stropkova a mohli teda s väčšou pohodou bilancovať nedávno skončené zápolenia.

„Na záverečné vystúpenie sme sa koncentrovali, lebo sme chceli úspešne zavŕšiť sezónu. Vyšlo nám to, tak sme boli radi,“ rozhovoril sa L. Harakaľ, ktorý súhlasil s názorom  svojho náprotivka zo stropkovskej strany Petra Jakubča. „Stropkov pôsobil od začiatku odovzdaným dojmom, kým my sme sa po  prehre doma s Vyšným Opátskym chceli rehabilitovať a tak sme vložili do diania všetko. „ Nuž, spomínaná hladká porážka s V. Opátskym bola aj podľa priebehu hry pre kolektív 1.FK krutá. „Mali sme šance, no nedávali sme góly. Hostia sa predstavili ako konsolidovaný a skúsený kolektív, ktorý nás za naše chyby vytrestal. Zhodli sme sa medzi sebou aj s protihráčmi v tom, že bol to vynikajúci zápas a zaujímavý pre diváka. Žiaľ, neskórovali sme, no mohlo to skončiť aj 3:3 či 4:3. Celkove to bol podľa mňa najlepší výkon na jar, hoci sme tento duel paradoxne prehrali rozdielom triedy. Lenže stávajú sa aj také veci, že kvalita výkonu a nasadenie nebývajú odmenené výsledkom, bodmi.“  

S výnimkou tohto vystúpenia však Svidníčanom záver výsledkovo ročníka vyšiel. Stačí spomenúť hladkú výhru v Plavnici 3:0. „Ukázalo sa, čo pre nás znamená, pokiaľ strelíme ako prví gól. Vtedy sa herne vieme ešte viac presadiť. Akonále však inkasujeme, nadrieme sa na zvrat, neveríme si toľko. V Plavnici sme ťažili z priaznivého stavu a mohli sme vyhrať ešte výraznejšie.“ Rovnakým rezultátom skončilo aj meranie síl v Pušovciach, čo sa aj čakalo vzhľadom na postavenie súperov, ale na druhej strane napríklad Stropkov sa v tomto prostredí poriadne popálil. „Vedeli sme, že domáci budú chcieť dohrať súťaž so vztýčenou hlavou, nebudú pod tlakom a v tomto smere boli vlastne vo výhode. Trošku sme sa preto aj obávali, či nevybuchneme, lebo podobné zápasy bývajú náročné. Lenže úlohu sme splnili, hoci nie je jednoduché obstáť a vyhrať, keď každý očakáva, že proti tomuto súperovi je to vlastne povinnosť. Ale vo futbale je všetko možné, stačí jeden nešťastný inkasovaný gól, kopec smoly a nečakané prekvapenie je na svete.“ Z ostatných výsledkov zarezonovala zase aj porážka 1. FK v Snine. „Bol to aj jeden z najmenej vydarených našich výkonov na jar. Jednoznačne sme vybuchli.“

L. Harakaľa sme sa spýtali aj na to, čo bolo v tohtoročnej fáze zápolení typické pre svidnícky mančaft? „ Bolo to podobné ako v jeseni – pomalší rozbeh a až postupne sme sa dostali do tempa. Neviem, či to pripísať dlhšiemu zohrávaniu sa alebo niečomu inému. Za celý ročník nás mrzeli niektoré duely v domácom prostredí, ktoré sme zbytočne prehajdákali. Veľa bodov sme na vlastnom ihrisku stratili. Pritom to bolo niekedy s mužstvami, ktoré sme herne prevýšili, ale kameňom úrazu bola koncovka. Fanúšik ide na stretnutie s tým, že chce vidieť zásahy, úspechy. Ak to nepríde, nastáva sklamanie.  Možno na vine bola kŕčovitosť, zviazanosť nôh vplyvom tlaku publika,  kým u súperov sme si počínali uvoľnenejšie,“ komentoval kapitán Svidníka niektoré momenty a na margo umiestnenia dodal, že to bolo celkom dobré. „Mohli sme skončiť aj o čosi vyššie, ale aj pozícia, ktorá nám patrila, je zodpovedajúca predstavám.  Bola to celkom vydarená sezóna,“ pripomenul L. Harakaľ.