Už od útleho veku ho bavil futbal a tak prvé rady dostával od miestnych trénerov Piškanina a Hrehu, ktorí vidiac, že Jožko má na viac ako ostatní chlapci v obci, odporúčali ho humenským funkcionárom a stal hráčom Chemlonu Humenné. Na tréningy a zápasy dochádzal z Dlhého nad Cirochou do Humenného, kde jeho trénerom bol pán Tajner a v doraste pán Pirič. Po prekročení dorasteneckého veku mal ponuky do niekoľkých klubov, ale aj z klubov zo zahraničia z nižších súťaží, ale ešte rok ostal v Humennom. Nakoniec prestúpil do Žiliny, ktorá v tom čase hrala prvú federálnu ligu, kde ho trénoval Albert Rusnák, no neskôr ho viedol aj Emil Bezdeda. Po dvoch rokoch v Žiline  odišiel  na základnú vojenskú službu do Chebu, kde sa hrala tiež I. liga. Jeho spoluhráčmi boli  Šilhavý, Lavička, Lytoš z Ostravy, Frýda zo Slávie Praha, Prusák z Tatrana Prešov, Klucký a ďalší. Po vojenčine sa vrátil naspäť do Žiliny, hoci mal výhodnú ponuku od funkcionárov Chebu.  Medzitým Žilina vypadla do I. slovenskej ligy. Formovalo sa nové mužstvo vedené Karlom Brüknerom, ktoré chcelo postúpiť, no nakoniec postup Žiline unikol o bod. Jeho spoluhráčmi boli Laco Molnár, Karol Belaník, Mlejnek, Vyskočil, a ďalší. V roku 1990 dostal lukratívnu ponuku od funkcionárov Slavie Praha a funkcionári sa dohodli  na prestupe, kde v tom čase trénoval  Vlastimil Petržela. Jeho spoluhráčmi boli Jánoš, Kuka, Šilhavý, Vandas, Praženica a ďalší výborní hráči.  Krátko po začatí sezóny mal ťažké zranenie. Nasledovala operácia a niekoľkomesačná rehabilitácia. Na rozohranie ho Slávia posiela na hosťovanie do Mladej Boleslavy, ktorá hrala I. českú ligu.  Po dvoch rokoch pôsobenia v Slávii prestúpil do Ústí nad Labem, kde pôsobil štyri roky. V tom čase v Ústí  bol tréner Plass a jeho spoluhráčmi boli Stano Pelc, ktorý bol asistentom, ďalej to bol Fousek, Prochádzka, Vodička, Novák a ďalší. V klube boli iba piati profesionálni hráči. Klub hrával krajský prebor a postupne každým rokom postúpil do III. ligy,  II. ligy a bojoval o postup do I. ligy. Tu mal aj svoj Fan klub, keďže v meste pracovali mnohí ľudia z regiónu Horného Zemplína a nedeľu trávili na futbale.  Po štyroch rokoch v Ústí odišiel na rok do rakúskej III. ligy. 

Stále  viac ho to ťahalo domov na Slovensko a tak z Rakúska odchádza do Dubovej, ktorá v tom období hrala III. ligu. Bol tu len krátko – pol sezóny. Jeho futbalovými zástavkami boli ešte Stakčín, Snina,  Radvaň nad Laborcom, Zemplínske Hámre, Dlhé nad Cirochou. S úsmevom dodáva, že hral všetky futbalové súťaže, okrem tretej triedy.  V súčasnosti hráva za starých  pánov Sniny pri rôznych príležitostiach a raz do týždňa sa stretne s priateľmi a kamarátmi v telocvični, kde si zahrajú futbal. Je pedagóg – učiteľ telesnej výchovy a so svojimi žiakmi sa zúčastňuje na  rôznych športových súťažiach v rámci okresu a kraja.  Ako tréner sa venuje výchove futbalovej mládeži v MFK Snina - od prípravky, mladších a starších žiakov.

V týchto dňoch sa  JOZEF  KRIVJANČIN  dožíva  55 rokov. Prajeme mu všetko najlepšie, pevné zdravie, rodinnú pohodu, výborné výsledky v práci, aby vychoval dobrých  futbalistov, ktorí v budúcnosti budú dobre reprezentovať nielen mesto Snina, ale aj iné kluby na Slovensku, ba aj v zahraničí. 

Text a foto: PA