Druholigisti Lipian sú nováčikom v zápoleniach, hoci si už okúsili druhú najvyššiu súťaž, ale v odlišnej podobe. Lenže teraz narazili na inú konkurenciu a dianie, v ktorom prevláda vyššia kvalita. Preto nemali veľké oči pred vstupom do ročníka, hoci čakali predsa len inú skutočnosť. Aj o tom sme sa zhovárali s jedným z trénerského triumvirátu – Emilom Jackom.

Podľa vás  o koľko percent je  táto súťaž náročnejšia než predtým?

„Dovolím si tvrdiť, že o päťdesiat percent a tým určite neurazím terajších treťoligistov. Rozdiel je vo všetkom a to potvrdí každý, kto sa pohybuje vo futbale.“

Iste vás škrie, že máte druhú najderavejšiu obranu a iba žilinské béčko je o kúštiček na tom horšie. Hoci na druhej strane vaša bilancia strelených a inkasovaných gólov je horšia ako u Trebišova, no máte na konte o štyri body viac než Slavoj.

„Počet inkasovaných gólov je niekedy o jednom zápase. V našom prípade to bol debakel v Poprade, kde sme vybuchli na celej čiare. Nebyť tohto výsledku, ukazovatele sú celkom iné. U nás bol však problém v tom, že sme museli neraz improvizovať v zložení formácie – hlavne na stopérskom poste – kvôli zraneniam a vylúčeniam. Minimálne tretinu zápasu sme neabsolvovali s rovnakými stopérmi. Pravdaže, zamýšľali sme sa nad príčinami a je to vždy o účinnosti bránenia celého tímu.“

Mali ste sympatický zámer a zdalo sa, že jednak ako keby si hráči povedali, že treba mazať manko a zdalo sa, akoby aj forma kulminovala práve vo finiši jesene.

„Bolo to o oboch ukazovateľoch. Povedali sme si, že musíme prelomiť nejaký začarovaný kruh, lebo aj predtým keď sme prehrali, tak to nebolo o výkonnostnom rozdiele, ale o premieňaní šancí a chybách, ktoré nás stáli góly i body. Iste aj forma u niektorých išla hore, no povedal by som, že zabralo tiež to, že sme si trošku vyčistili stôl a povedali si, čo chceme ďalej a či vôbec niečo chceme, lebo niekedy sa zdalo, akoby chlapci hrali len z povinnosti. Škoda, že ešte jedno-dve kolá sme neabsolvovali.“

Vaši hráči sa neživia futbalom, dá sa pri amatérskom štatúte dosiahnuť viac než vy?

„Dá sa, len treba kvalitu. Chlapcom sme verili a v niektorých dueloch sa ukázalo, že to bola dobrá voľba. Zavše  sa však ukázalo, že daktorí jednotlivci na viac nemajú. Dajme tomu pri súperení s celkami, kde futbal funguje inak. Hoci na druhej strane Pohronie má skvelé zázemie,  perfektné mužstvo a futbal je tam jedna rozprávka a predsa sme tam dokázali vyhrať. Je to vždy o hlavách a o tom, čo dáte futbalu, lebo on to potom vráti.„

O koľko bodov ste chceli mať viac?

„Počítali sme, že o päť bodov sme mali dosiahnuť viac. Doma s Pohroním sme vyhrávali v úvode a onedlho Poremba išiel sám na bránu. Keby dal na 2:0, ktovie, čo by bolo. Potom sme inkasovali a súpera sme naštartovali. Doma sme niektoré duely nezvládli, trebárs proti Dubnici, čo ovplyvnilo vylúčenie Popovca.“

Aký typ hráča vám chýbal?

„Taký, čo dá desať gólov za pol sezóny. Verili sme Vilkovskému, len škoda, že sa zranil.  Snažíme sa niečo získať, lenže zohnať bombardéra je zložitý artikel a Lipany už dlho nemali klasického strelca.“ 

Boli hráči, ktorí vás sklamali?

„Boli dobré aj zlé duely. Niekedy sklamali tí, čo mali byť ťahúňmi, po každom zápase sme analyzovali hru mužstva a jednotlivcov a vyskytli sa dvaja-traja, ktorí nepodávali primerané výkony. Asi, žiaľ, na viac naozaj nemajú. Takže tvorba kádra je stále aktuálna a niečo chceme podniknúť smerom dnu aj von. Lenže získať primeraného adepta, ktorý by prišiel do týchto podmienok, hoci tiež nie sme úplní amatéri a čo môžeme, to dáme, je náročné.“