Určite najpohodovejšiu prestávku majú pred sebou po jesennej časti najvyššej regionálnej súťaže futbalisti FC Košice. Zimujú na čele pelotónu a môžu sa v pokoji chystať na jarnú odvetu. Samozrejme, „prvý polčas“ ročníka ešte nič neznamená, účet sa bude vystavovať na konci zápolení a to naznačil aj kapitán celku Timon Dobias, ktorého sme vyspovedali.

Začnime vašou kapitánskou rolou – kedy ste predtým zastávali túto funkciu?

„To, že  som bol zvolený mužstvom, bolo ešte žiakov, ale aj potom som v pár zápasoch v doraste alebo béčku nosil pásku na ruke. Teraz som to prijal s tým, že sa snažím spoluhráčom oplatiť dôveru, chcem ich povzbudiť, pomôcť buď v hernom raste, ale aj vo veciach mimo futbalu. Robím, čo môžem ...“

Napriek výbornej bilancii vyskytol sa aj moment, keď ste museli ako kapitán zvýšiť hlas?

„K futbalu patria emócie a nič netreba v sebe dusiť. Čím skôr sa povie kritika, tým skôr príde náprava. U nás v tíme hovoríme všetci svoj názor a ostatní to rešpektujú, snažia sa to pochopiť a urobiť nápravu priamo v dianí. Takže ak aj padnú tvrdšie slová, nikto sa neurazí, ale každý chce pre mužstvo odviesť to najlepšie.“

Veľkou výhodou je, že poznáte spoluhráčov ešte z čias minulých, s mnohými ste boli v jednej šatni v predošlých pôsobiskách – či už v FC VSS, Krásnej, Vyšnom Opátskom alebo Medzeve.

„Tak ako chlapci prichádzali do béčka či áčka, tak som sa s nimi už vtedy poznal, s ostatnými zase neskôr. Najdlhšie sa poznám s Filipom Serečinom, od štvrtého ročníka základnej školy sme nastúpili do futbalovej triedy a sme odvtedy kamaráti. Po rokoch sme sa stretli znovu v rovnakom drese. Celkove sme super partia a ťaháme za jeden povraz, čo vidno aj na ihrisku.“

Určite sa vám pred rokmi nesnívalo, že raz budete bojovať o návrat do „lepšej“ futbalovej slovenskej rodiny...

„To veru nie a je to skvelý pocit. Treba poďakovať všetkým, ktorí sa to pokúsili znovu naštartovať a všetko klape. My, hráči, cítime dôveru a podporu a vidno to aj v samotných zápoleniach. Všetci v klube držíme spolu a ideme za postupom.“

Bez toho, aby ktokoľvek spochybňoval kvality jednotlivcov predsa len nedá sa zamyslieť na tým, ako je možné, že ste inkasovali v jeseni iba štyri góly. Čím si to vysvetľujete?

„Možno v tom hľadať istý rešpekt súperov, ale hlavne našu nátlakovú hru, ktorá znemožňovala iným zakladať akcie. Pokiaľ dáme čím skôr gól, tak sa upokojíme a nemusíme sa natoľko hnať za výsledkom. Ideme trpezlivo za bodmi, sme kompaktní, máme herné činnosti natrénované. To, čo robíme v príprave, na tréningoch, vieme pretaviť v zápasoch.“

Stretli ste sa na ihriskách súperov aj s negatívnymi reakciami od divákov či protihráčov?

„Také veci si nevšímam, ale nespomínam si na nič vypuklé. Každý súper sa proti nám vyburcoval, určite sa vyskytli aj emócie v zápale boja, ale to je normálne. Musíme prijať všetky skutočnosti a vyrovnať sa ostatným aj v agresivite, nasadení a mentálnom nastavení. To nám vychádzalo, akurát vo Vranove to nevyšlo, ale možno to bolo aj dobré pre nás, lebo sme sa po tejto prehre nakopli.“

Ako  odhadujete vývoj diania  na jar?

„Všetko je otvorené, päťbodový náskok nie je taký, aby sme mohli byť neúnosne sebavedomí. Na úvod nás čakajú Spišiaci, ktorí sa rozbehli a vzápätí hostíme Vranov, nášho najväčšieho konkurenta. Takže príprava musí byť naozaj kvalitná, aby sme boli maximálne disponovaní. Stále je o čo hrať, nikto neskladá zbrane a to súvisí aj so situáciou tiež v druhej lige, preto každý zospodu sa bude tlačiť hore. Určite nás čaká zaujímavý priebeh súťaže.“