Udržať si psychickú kondíciu, optimizmus a vieru je pre kvalitné duševné aj fyzické zdravie  veľmi potrebné. To si uvedomujú aj športovci. Keď sme kontaktovali Jána Hatoka, momentálne futbalistu prvoligového Pohronia, tak prekypoval dobrou náladou.Tiež patrí medzi tých, ktorí si hovoria, že zo zlého treba vyťažiť aj dobré.

Zdržiavate sa v Prešove alebo Žiari nad Hronom?

„Som na východe, aspoň môžem byť viac s rodinou. V obvyklom  športovom a súťažnom režime sa domov tak často nedostanem, takže teraz si to intenzívnejšie užívam.“

Neobávate sa, že hlavne cez nastávajúce sviatky sa o čosi viac obalíte tukom vinou dobrôt?

„Nuž, budem si musieť dávať väčší pozor, ale na druhej strane ja s tým nemám nikdy problém, moja hmotnosť je stále v normále. Maximálne jeden kilogram ak priberiem, ale to potom rýchle vybehám. To je moje plus na rozdiel od niektorých mojich spoluhráčov, ktorí mi to aj závidia.“

Zdá sa, že dobrá nálada vám nechýba, takže s nútenou pauzou bojujete statočne...

„Raz je to lepšie, inokedy o čosi horšie, ale zvládam to. Niekedy je to trošku aj na nervy, potom to zase beriem s nadhľadom. Robím v rámci individuálnych tréningov to, čo treba, zavše sa dám dokopy so spoluhráčom Jankom Dzuríkom a ideme si zabehať spolu. Nie sme zvyknutí na takúto podobu tréningov, tak si aspoň čiastočne takto pomáhame.“

Myslíte si, že si ešte zahráte v tomto ročníku?

„Skôr si myslím, že sa to zruší, ale musíme ešte počkať na vyjadrenie zodpovedných.“

Nuž, váš tím skončil po základnej časti na poslednej priečke, takže anulovanie zápolení by možno prišlo aj vhod z tohto hľadiska, čo poviete?

„Radšej by sme hrali, lebo mančaft máme dobrý a nazdávam sa, že by sme si záchranu vybojovali aj na ihrisku.“

Ako je to s krátením platov vo vašom klube?

„Zatiaľ to vyzerá celkom dobre. Vzhľadom na to, že nedostávame horibilné sumy, tak vedenie klubu neuvažuje o krátení miezd. Lenže viete, ako to chodí: dnes je tak, zajtra to môže byť inak...“

V tomto pôsobisku ste aktuálne druhý rok, predtým ste však v klube účinkovali už rok ešte vtedy, keď mal domáce prostredie v Dolnej Ždani. Medzitým ste účinkovali v Poprade. Ste spokojný?

„Ako v Ždani, tak aj v Žiari vládla a vládne výborná, nezameniteľná atmosféra, vždy sme mali výborných fanúšikov a to si ceníme. Lenže ja spomínam v dobrom aj na predošlé tímy, kde som pôsobil, či to bolo v Tatrane Prešov alebo pod Tatrami. Škoda, že Popradčanom nevyšla vlani baráž. Už vtedy, keď sme s Pohroním postupovali priamo, som hovoril, že by bolo fajn, keby išli hore aj Podtatranci z baráže, to by ma veľmi potešilo. To druhé však nevyšlo a tak chlapci musia ešte počkať na ďalšiu svoju príležitosť, hoci teraz nevedno, kedy to bude najbližšie aktuálne.“