Ročník 1995/1996 sa zapísal zlatými písmenami do histórie humenského futbalu vďaka Slovenskému poháru. Futbalisti FC Chemlon Humenné prešli celou súťažou bez prehry až do finále, ktorého dejiskom bol neďaleký Vranov nad Topľou. Takmer v „domácom“ prostredí porazili trnavský Spartak a víťazstvom si zabezpečili nielen historický úspech, ale aj účasť v európskej súťaži Pohár víťazov pohárov.

Cesta do finále: 1. kolo: Chemlon Humenné – Stropkov 4:0 (2:0), góly: Krivjančin, Sivý (11 m), Kaleja, J. Sovič. R: Zvolánek; 2. kolo: Piešťany – Chemlon Humenné 1:5 (1:2), góly: Jakubička – Ljubarskij 3 (1 z 11 m), Dzúrik, Krivjančin. R: Hriňák; štvrťfinále: Levice – Chemlon Humenné 0:2 (0:1), góly: Ljubarskij (11 m), Valkučák. ŽK: Boljat. R: Gádoši; semifinále: Chemlon Humenné – R. Sobota 4:0 (2:0), góly: Ljubarskij 2, Hanc, Mati. ŽK Boljat, Mati. R: Zvolánek. R. Sobota – Chemlon Humenné 1:1 (0:0), góly: Pisár – Mati. ŽK: Sovič. R: Stredák.

Finále 27. Slovenského pohára (26. mája 1996, Vranov): Chemlon Humenné – Trnava 2:1 (0:0), góly: 54. Ljubarskij, 65. Mati – 77. Formanko. ŽK: Valkučák, Ljubarskij – Mačák, Radványi, Kapko, Kostka, Karhan. R: Ihring – Strdák, Zvolánek. D: 10 702. Chemlon: Buček – Sivý (61. Sciranka), Boljat, Dzúrik, Hanc – Valkučák, Súkenník, J. Sovič, Tomovčík – Ljubarskij, Mati. Tréner: A. Daňko. Spartak: Fišan – Kapko, Tibenský, Karhan – Bališ, Kostka, Šimon, Végh – Mačák (77. Soták), Radványi, Uljaky (60. Formanko). Tréner: K. Pecze.

S ôsmimi gólmi sa najlepším strelcom 27. ročníka Slovenského pohára stal Ruslan Ljubarskij.  „Do Humenného som prišiel ako 20-ročný mladík, po vojenčine, mal som šťastie, že sa prakticky hneď vyskladal veľmi dobrý kolektív, kvalitný káder, mužstvo ma prijalo medzi seba bez problémov, cítil som sa výborne, som nesmierne rád a šťastný zároveň, že som mohol byť súčasťou týchto úspechov. Vo futbalovej kariére som sa dostal do finále Slovenského pohára trikrát, vyhrať sa mi ho však podarilo jediný raz, práve s Chemlonom Humenné, ktorý ma naštartoval k ďalšej futbalovej kariére. Aj s Petrom sme prežili pekné chvíle, nielen v Humennom, lebo stretli sme sa v jednom klube aj v Košiciach, kde sme získali titul majstra Slovenska. V prvom rade to bol priateľský človek, ústretový ku každému,“  zaspomínal futbalista, ktorý má v drese Chemlonu Humenné prvoligovú bilanciu 90 zápasov / 18 gólov.

Ďalším z futbalistov, ktorý prišiel do Humenného ešte vo svojich mladých časoch bol František Hanc. Tiež priamy účastník finálového zápasu. „Na Chemlon Humenné mám iba tie najlepšie spomienky. Začínal som tu s veľkým futbalom, privítala ma skvelá partia, celý kolektív hráčov, vedenia, trénera. Pred samotným finále nám veril málokto, možno ani my sami sme si tak neverili, už vôbec sme sa nepasovali za žiadneho favorita. Futbalová verejnosť predpovedala výhru veľkej Trnavy, napokon to vypálilo v humenskú radosť. Bola prekvapujúca, ale vzhľadom na priebeh zápasu zaslúžená,“ pousmial sa krajný obranca Chemlonu Humenné.

V pohárových a európskych časoch patril k skúseným harcovníkom defenzívnych humenských radov Vladimír Sivý. „Všetci spomíname na slávne pohárové finále s Trnavou 2:1, ale predchádzal tomu prvoligový zápas, keď sme tam remizovali 0:0. Rozbili nám vtedy autobus, takže mali sme im čo vracať. V útrobách vranovského štadióna pred zápasom sme začali kričať, búchať, ako neskôr priznali aj Ďuso Šimon či Fišan, vstupovali na zápas s miernymi obavami, čo sa môže stať. Víťazstvo v Slovenskom pohári pre mňa znamená snáď najkrajšie spomienky, super partia. Peťo Dzúrik – osobnosť, prvý reprezentant Slovenska, ktorý vzišiel práve z humenského futbalu. Super futbalista, výborný človek... Česť jeho pamiatke!“ vyjadril úctu bývalý humenský obranca.

O postup do 1. Slovenskej národnej ligy bojoval Chemlon Humenné úspešne v sezóne 1992/1993. O radosti, resp. smútku rozhodovalo posledné kolo. Humenčania vyhrali v Senci 3:1, keď strelecky výsledok zariadili Černega, Onufrák a Soták. Zostava mala podobu: Babjak – Kopáč, Labun, Dzúrik, M. Krivjančin – Onufrák, Kosiar, Wikarski (78. Baľ), Babin – Černega (68. Soták), Kavka. Prvý zápas medzi celoslovenskou top konkurenciou odohral Chemlon na Pasienkoch Interu Bratislava, prehra 2:3 gólmi Babina a Hajdučka. „Postup v Senci sa udial bezo mňa, bol som zranený, premiéru som si však ujsť nenechal. Pasienky, veľký štadión, ľudí síce menej, nikdy nezabudnem na veľkú svetelnú tabuľku, na ktorej bolo napísané moje meno ako strelca druhého humenského gólu. Síce sme zápas prehrali, ale domov sme sa vracali spokojní, možno aj šťastní, lebo streliť Interu na jeho pôde dva góly bol dobrý výsledok, žiadna hanba pre nováčika,“ povedal Miroslav Hajdučko.

Futbal bol v tých časoch lákadlom, v sezóne 1993/1994 bolo na stretnutí Chemlon Humenné – Slovan Bratislava (0:2) prítomných 12 250 divákov. Rekord, ktorý v súčasnosti ani nie je možné prekonať. A významný bol aj zápas so Slovanom v sezóne 1999/2000, pri remíze 3:3 v závere neuznaný humenský gól, „dozvuky“, ktoré vyústili až do potrestania a odrátanie troch bodov. „Odrazili sme sa od priam heroickej záchrany. V poslednom kole sme vyhrali sme doma s Prešovom 1:0, ale to nám nestačilo, všetci sme na diaľku sledovali, ako dopadne zápas Bardejov – Žilina. Stav 0:2 sa zmenil na 3:2 a mohli sme oslavovať. Odrazili sme sa nahor, v prvej lige 7. miesto, víťazstvo v Slovenskom pohári, nasledovala pohárová Európa. Nezabudnuteľné roky, futbal bol v Humennom fenoménom, čo sa neskôr udialo – udialo sa, boli to ale nezabudnuteľné roky. Najkrajšie, najpamätnejšie časy humenského futbalu. Pred zápasom v AEK Atény nám prorokovali päť – šesť gólov, no uhrali sme skvelých 0:1, v odvete sme dokonca viedli, plný štadión zažíval ošiaľ. Neviem, či sa podobné chvíle ešte niekedy zopakujú,“ podotkol Dušan Kapraľ, bývalý prezident Chemlon Humenné.

Súčasťou najväčších futbalových pohárových úspechov bol aj Rastislav Tomovčík. „Slovenský pohár, ktorý sme vyhrali nad veľkou Trnavou si cením najviac vo svojej kariére. K zápasu sme pristupovali skromne, ale potvrdilo sa, že tréner Daňko dal dokopy skvelú partiu obyčajných, zväčša mladých futbalistov. Dokázali sme na humenské pomery naozaj veľké veci,“ dodal bývalý stredopoliar Chemlonu Humenné a podčiarkol zlatú značku humenského futbalu.