FC CHEMLON HUMENNÉ (II.)

Šéfredaktor|6. júl 2018 o 00:00

Nedožité 50-tiny PETRA DZÚRIKA, 22 rokov SLOVENSKÉHO POHÁRA

Na stretnutí venovanom spomienke na Petra Dzúrika, legendárneho futbalistu FC Chemlon Humenné a zároveň 22. výročia od pamätného víťazstva v Slovenskom pohári nad Spartakom Trnava vo Vranove nad Topľou sa zišlo zhruba sto bývalých humenských futbalistov a funkcionárov. Najdlhšiu cestu meral Ivan Čabala z Prahy, nasledoval Janko Dolobáč zo Senice, Milan Sciranka z Piešťan, Dezider Karako z Brezna, chlapci z Košíc spoločne s trénerom Andrejom Daňkom, z Prešova bývalý pedagóg a tréner Belo Malaga, spolu s ním Ľubo Choluj, Vlado Gombár, Molka, Vytykač, z Michaloviec Belán, Tomovčík, Kozák či Gaľo, z Trebišova Jano „Eči“ Pituk, partia zo Sniny na čele s Ferom Hancom, Marekom Lukáčom a ďalší. Humenčanov a chlapov z okolia „varoša“ už nemenujeme. Futbalisti, funkcionári, lekári mužstva, skrátka jedna veľká futbalová rodina asi troch generácií.


 

Od roku 1961 usadol na trénerskú lavičku Belo Malaga, najstarší účastník akcie. Najprv sme hrali iba I. triedu, ale spoločným úsilím mužstva i funkcionárov bol realitou postup do vyšších súťaží. Počas môjho desaťročného obdobia sme postúpili trikrát. Začiatky so súpermi ako napríklad Malčice, Tulčík, Veľké Kapušany, ale postupne prišli na rad mestá, bojovali sme v konkurencii Martina či Banskej Bystrice. Pamätám si na zápas v Martine, v 89. minúte sme vyhrávali 1:0, v bráne bol vtedy Milan Mikuláško. Vyrovnanie prišlo z jedenástky a v 93. minúte prišiel po rohu druhý martinský gól. Prečo tento zápas spomínam? Robili sme si zálusk na svetre sľúbené od Bystričanov, no vracali sme sa skormútení. Prvý zápas, ktorý som videl, sa udial v roku 1942, Šariš – Zemplín 9:1, humenský dres obliekali Myciovci, Minďák, v bráne Bindas. Mal som vtedy 10 rokov ako zberač lôpt, preto mám dianie z trávnika stále v živej pamäti,“ vrátil sa k minulým časom 85-ročný tréner.

Slova sa ujal aj kormidelník, ktorého možno smelo označiť honorom „najúspešnejší“. Andrej Daňko viedol FC Chemlon Humenné v časoch zisku Slovenského pohára 1995/1996 i účasti v Pohári víťazov pohárov (PVP) 1996/1997. Veľmi sa teším, že sme sa spolu zišli, je to pekné od organizátorov i samotných účastníkov. Čas beží, je dobré, ak zaspomíname a v rámci FC Chemlon Humenné rozhodne je na čo. Práve v Humennom som našiel výbornú futbalovú rodinu i kamarátov. Spolu sme chceli niečo dokázať, aj sa to podarilo. Moja vďaka však patrí aj fanúšikom – humenským i ďalším z väčšieho okolia, od Sniny, Michaloviec, ktorí navštevovali naše zápasy. V ligových zápasoch sme mali často „plný dom“, vydarila sa pohárová cesta, súzvuk Chemlonu a klubu sa pretavil v historický úspech humenského futbalu. Som rád a hrdý zároveň, že som mohol v Humennom trénovať. A Peter Dzúrik? Poznal som ho ešte ako chlapca, od ôsmich – desiatich rokov, hrával ešte s mojimi synmi. Po dvojitej zlomenine nohy ho VSS Košice odsunuli, vybral sa do Humenného, kam som neskôr prišiel aj ja. Stal sa takzvanou mojou predĺženou rukou na trávniku, výkonmi stúpal a odmenou mu boli angažmány v Košiciach, Bratislave, stal sa reprezentantom. Považujem ho za ´svojho´ syna. Mám dvoch a Peťo Dzúrik bol ´mojím´ tretím. Vážim si ho ako človeka, osobnosť, ktorú zdobila ctižiadostivosť. Česť jeho pamiatke!“ povedal Andrej Daňko.

Po trénerskej dvojici patril slovný priestor aj funkcionárovi. Juraj Mauritz... V prvom rade chcem vysoko oceniť gesto pánov Závackého a Sciranku, ktorí na počesť nedožitých päťdesiatin Petra Dzúrika usporiadali túto akciu. Chemlon je hlavným článkom histórie humenského futbalu. Sú to slová na mieste, lebo vtedy fungovalo všetko, ako malo. Ako hlavný sponzor sa v symbióze s funkcionármi, trénermi i hráčmi klubu pričinil, že v Humennom sledovalo ligové zápasy šesť – sedem tisíc ľudí, ba pamätné duely so Slovanom Bratislava či AEK Atény s maximálnou kapacitou 12 500 – 13 000 divákov. Fungoval vtedy súlad sponzora Chemlon a mesta Humenné. To je základ aj pre súčasnosť, ako príklad vidíme Michalovce, kde napreduje šport na vysokej úrovni. Podnikatelia sa nehašteria, naopak hľadajú spoločné riešenia a to, podľa môjho názoru, Humennému chýba. Futbalový postup do 3. ligy je pekný, ale stále je to málo, história si pýta ligu druhú, asi len ťažko debatovať o Fortuna lige, teda celoslovenskej špičke. Chcel by som aj touto formou poďakovať sponzorom, ktorí podporujú terajší futbal a som rád, že Chemlon Humenné ostane zapísaný v pamäti histórie klubu ako značka futbalovej kvality,“ konštatoval zo sezóny 1995/1996 predseda Správnej rady FC Chemlon Humenné.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: