Niektoré tímy, čo už nebojujú o postup alebo o záchranu v danej súťaži, môžu hrať uvoľnene bez výraznejšieho tlaku a povinnosti naplno bodovať. Určite už skôr myslia na to, čo bude po sezóne, v ďalšom ročníku. Okrem toho teraz je priestor na testovanie mladších hráčov, menej skúsených, ktorí však znamenajú značnú devízu do budúcnosti. To je i prípad Starej Ľubovne, čo viackrát podčiarkol i tréner MFK Marián Solotruk v našom rozhovore.
Tento týždeň ste oslavovali narodeniny, škoda, že vám zverenci nedali darček v podobe výhry v ostatnom kole.
„Sú aj dôležitejšie veci než šport, z toho nerobím vedu, že sme nevyhrali. Koniec koncov istá forma darčeka bola v tom, že mladí chlapci zabojovali a ukázali vôľu, chuť.“
Dosť dlho sa vám nepodarilo vyhrať - naposledy ste získali tri body ešte v druhej polovici apríla – prečo?
„V predošlých troch dueloch sme uhrali remízy, čo si tiež ceníme. Predpokladali sme, že jar bude podstatne náročnejšia, doma sme mali celky z prvej polovice, silných súperov, vonku sme zase hrali na pôde zachraňujúcich sa účastníkov. Takže odveta je vždy špecifická. Predsa len mladíci sa ťažšie vyrovnávajú s istými nástrahami, náročnosťou bojov. Skúsených hráčov sme mali menej a podstatné bolo, aby záchrana nebola problémom, čo sa aj pred pár kolami definitívne potvrdilo.“
Niektoré výsledky zarezonovali aj negatívne...
„Nemyslím si, že by sme mali katastrofálne účinkovanie, možno zápas na ihrisku v Ptičom bol nepríjemný, lebo sme tam inkasovali sedem gólov. Zväčša sme absolvovali vyrovnané duely, niekedy sa to lámalo na jednom góle. Zavše sme doplatili na menej skúseností a prepásli sme správny moment na výhru. Napríklad spomínané tri remízové výsledky mohli byť pokojne aj radostnejšie, lebo šancí sme mali dosť. Podstatné je, že sme sa udržali štvrtej lige.“
Nasadzovanie omladiny je rizikom, to ste si určite uvedomovali, je to však správna cesta, čo poviete?
„Bezpochyby. Riziko je vždy, my to chápeme a verím, že aj naši priaznivci. Chceme však budovať perspektívny tím a tak museli dostať priestor aj menej ostrieľaní.“
Naposledy v Sabinove to bolo zaujímavé, už čoskoro ste prehrávali dvojgólovým rozdielom, potom ste sa spamätali.
„Inkasovali sme po našich chybách, no treba uznať, že domáci sú na jar rozbehnutí, idem im karta, zbierajú body. V závere to mohlo dopadnúť aj lepšie pre nás, trafili sme brvno, raz nám tutovku zlikvidoval brankár súpera. Lenže objektívne treba povedať, že možnosti mali aj hostitelia, hralo sa obojstranne otvorene, diváci si prišli na svoje.“
Ktorý z remízových troch duelov bol najlepší?
„V Kračúnovciach sme podali bojovný výkon, splnili sme zámer – uhrať aspoň bod. Blízko k výhre sme boli na ihrisku Nižného Hrušova, keď sme viedli 3:1 v druhom polčase, lenže slabinky v našom kádri sa potom ukázali. Veď na súpiske bolo šesť-sedem chlapcov, ktorí môžu hrať ešte za devätnástku. Pritom väčšina z nich v tejto kategórii môže hrať aj v ďalšej sezóne. Mladíci sa ukázali v dobrom svetle, majú perspektívu a záleží na nich, ako so svojím talentom budú narábať.“
Nedotkli ste sa prehry a to pomerne hladkej v Zámutove, ktorý je posledný.
„Vtedy mi zomrel otec, takže na zápase som nebol. Stávajú sa aj takéto veci, učíme sa za pochodu. Problémy vždy boli aj budú s mladými chlapcami, lenže treba s nimi robiť, aby sa vyvíjali, futbalovo rástli. Možno sa niekto z nich raz presadí aj v profesionálnom futbale.“