V štvrtoligovej súťaži v skupine Sever je už všetko jasné v otázke  postupujúceho. V predposlednom kole tajničku rozlúštili rezervisti Popradu, ktorí svojou výhrou zamietli aj teoretické možnosti pre Spišské Podhradie. O dôležitosti ostatných vystúpení Podtatrancov sme sa zhovárali s trénerom Petrom Pitoňákom, ktorý odvtedy, ako pred časom  kormidelníka Stanislava Kocha odstavili zdravotné ťažkosti, prevzal z pozície asistenta kormidlo.

Hoci ste mali dobrú východiskovú pozíciu pri definitívnom útoku na vrchol, predsa ste si vydýchli, že ste plán splnili už pred záverečným kolom.

„Sme radi, že nám to vyšlo už teraz, hoci pred pár kolami to naozaj vyzeralo, že meno postupujúceho bude známe až po záverečnom kole. Lenže s blížiacim sa záverom ostatní konkurenti viackrát zaváhali  a tak sme sa mohli tešiť my.“

Naposledy ste zakopli začiatkom mája doma s Ľuboticami, odvtedy ste päťkrát vyhrali v rade. Kedy to bolo najťažšie?

„Stále hovoríme, že najbližší zápas je najdôležitejší. Vedeli sme, že postupne prídu na rad podľa postavenia v tabuľke aj výkonnostne slabší rivali, s ktorými sme si merali sily. Súperenie s Ľuboticami bolo bodkou za náročnejšou sériou. Lenže stále to nebolo jednoduché, napríklad po prehre s Ľuboticami sme sa natrápili v Raslaviciach, kde sme do záverečných minút bojovali o plný bodový zisk. Bol to zlom, lebo sme  ešte viac začali veriť po dobrom výkone v to, že budeme ťahať úspešnú sériu.“

Pozitívom iste bolo, že vás poslúchala koncovka aj v období, keď išlo do tuhého.

„Pred sezónou sme si dali cieľ nastrieľať sto gólov, čo by sa nám mohlo podariť, keďže zatiaľ máme na konte 99 zásahov a ešte nás čaká jeden duel. Zároveň chceme pomôcť aj Robovi Ujčíkovi, aby sa stal najlepším strelcom ročníka.“

Ako to vyzeralo naposledy na pôde posedného Zámutova. Na pohľad jednoduchá záležitosť, ale podobné stretnutia skrývajú v sebe istú dávku zrady...

„Súhlasím. V povedomí funguje to, že hráme u beznádejne posledného rivala, ale poriadnou fackou bolo hneď to, že  v prvej minúte sme prehrávali. Vtedy si chlapci uvedomili, že žiadny súper si neľahne na zem a nenechá vás nastrieľať množstvo gólov. Kto chce vyhrať, musí sa o to trošku aj pobiť.“

V predošlých dvoch dueloch ste neinkasovali ani raz, teraz však paradoxne až trikrát – prečo?

„ Postupne, ako sme vyhrávali stále výraznejším rozdielom, sa chlapci akoby keby pretekali, kto dá gól a už ho chcel dosiahnuť pomaly každý a tak sme logicky niekedy zabudli aj na zadné dvierka.“

Pre popradský klub je vaše prvenstvo akou-takou satisfakciou za to, že do I. ligy sa nedostalo áčko.

„Je to naozaj slabá náplasť, hoci nás teší, že sme splnili cieľ, ktorý sme si vytýčili. Je dobré, že záverečné vystúpenie absolvujeme doma pred svojimi priaznivcami a verím, že  rozlúčka bude herne vydarená aj  úspešná.“