Po uplynulom kole definitívne zhasla nádej pre popradských druholigistov, že sa pobijú o druhú priečku. V zápase pravdy prehrali na skalickom trávniku najtesnejším rozdielom a stratili tak šancu, že v záverečných dvoch kolách ešte Záhorákov predbehnú. Niet pochýb, že po tomto vystúpení zavládlo v tábore Podtatrancov ohromné sklamanie a nebude jednoduché zbaviť sa ho aj v ďalšom období.
O priebehu tohto stretnutia, ale aj o doterajších vystúpeniach sme sa zhovárali s jedným z aktérov - Slavomírom Kicom. Vedeli ste, že v Skalici musíte uhrať priaznivý výsledok, pokiaľ ste ešte chceli živiť nádej na dramatický záver ročníka. Predsa to však nevyšlo , čo bolo na vine? „Išli sme tam s tým, že sme si uvedomovali význam tohto duelu a mali sme na mysli víťazstvo. Žiaľ, nevyšlo to, hoci šance na úspešný výsledok sme si dokázali vypracovať. Avšak nerealizovali sme ich tak, ako sme mali a tak sa tešil sa súper. Hoci sa domnievam, že sme boli lepším tímom a mali sme vývoj duelu pod kontrolou. Lenže bez streleného gólu sa nedá pomýšľať na výhru.“ Keď to nejde jednému, uchytí sa druhý a to bol aj tento prípad. Skaličania prežili niektoré horúce momenty a po zmene strán rozhodli o tom, že tri body zostali doma. „V strede ihriska sme stratili loptu, domáci založili akciu po pravej strane, odtiaľ prišla spätná prihrávka na voľného hráča z druhej vlny. Ten sa do lopty oprel a rozvlnil našu sieť. Na naše nešťastie to trafil dobre a bol z toho rozhodujúci gól. Mimochodom, od domácich sme čakali podstatne kvalitnejší výkon, ale to, čo previedli, im stačilo na to, aby nás zdolali. Mali sme tam vyhrať – tým je povedané všetko.“ Na Skaličanov nemali Popradčania v tomto ročníku šťastie. V jeseni s nimi doma len remizovali, teraz prehrali. Nevyhovoval im systém hry tohto rivala? „U nás hrali Záhoráci podstatne iný, kvalitnejší futbal, vtedy mali silnejší tím ako momentálne, preto sme si trúfali u nich vyhrať. Pokiaľ ide o herný štýl, ten sa nezmenil a nepovedal by som, že nás nesedel, sami sme si mohli za to, že sme neobstáli.“
Lenže pravda je taká, že Podtatranci na jar síce dobre vyštartovali s výnimkou mierneho zaváhania doma s Pohroním, po ktorom prišli štyri výhry, lenže v L. Mikuláši sa akoby niečo zlomilo. Prišlo obdobie bodového a gólového sucha. V štyroch dueloch po sebe sa zrodili dve prehry a dve remízy, pričom tím FK skóroval len raz. Až v piatom súboji proti Považanom z Nového Mesta nad Váhom nastala žiaduca obroda. „V Liptove sme inkasovali nešťastný zásah po vydarenej strele. Zase sme mali smolu, lenže pravda je taká, že sa nám v koncovke prestalo dariť a nevieme, čím to bolo. To bol náš najväčší problém.“ Ocitli ste sa pod nejakým tlakom? „Nemyslím si, však predtým nám to celkom išlo aj v streľbe a zrazu to prestalo ísť. A ktorý duel z týchto spomínaných štyroch nás najviac mrzel? Herne sme boli lepší v každom vystúpení, takže všetky straty nás mrzeli rovnako. Dopadlo to ako dopadlo, prišli sme o kopec bodov. Musíme sa z toho poučiť a v budúcnosti podobné súboje zvládať. A to aj proti takým rivalom, ktorí sa spoliehali iba na murovanie a nemysleli absolútne na útočenie. Niektorí konkurenti len vyčkávali na naše zaváhania a spoliehali sa na náhodné brejky,“ dodal S. Kica s tým, že záver sezóny chce Poprad dohrať so cťou - čo najlepšie. „Vieme však, že to nebude jednoduché, musíme však prehrýzť sklamanie a sústrediť sa na najkvalitnejšie výkony. Život nekončí a treba bojovať ďalej, napraviť si v závere chuť.“