Že na Apeninskom polostrove futbal milujú mohol na vlastnej koži pocítiť Lukáš Opiela. Odchovanec humenského futbalu počnúc uplynulou sezónou hájil farby Roburu Siena, v súťaži Lega Pro / skupina B (tretia najvyššia súťaž). Klub z oblasti Toskánska obsadil v osemnásťčlennej konkurencii 6. miesto.

Máte za sebou taliansku futbalovú sezónu. Ako možno charakterizovať úroveň Lega Pro?

„Rozdelil by som ju na dve časti. Po prvé – je to fyzicky náročná súťaž, veľa súbojov, entuziazmu, toto je na vysokej úrovni, po druhé už menej pravej futbalovej kvality, čo mi dosť vadilo. Keď som bol po zápase úplne k.o., ale v konečnom dôsledku som si futbal príliš veľa nezahral, tak to nebolo nič extra. Tiež však musím spomenúť zápasy, kde bolo na tribúnach osem až trinásť tisíc divákov, pričom to boli duely s vysokými parametrami kvality.“

 

Dajú sa stručne opísať rozdiely medzi českým (Zlín, Mladá Boleslav), slovenským (Senica) a talianskym (Siena) futbalom?

„Slovne porovnávať by som to ani nechcel, pretože Taliansko je krajina, kde je futbal náboženstvom. Pokojne sa o futbale bude s vami baviť predavačka v obchode, bude rozprávať ako výborne hral naposledy Neapol a podobne. Slovensko a Česko sú v tomto porovnaní inde. Trúfam si povedať, že u nás má prehľad o futbale zhruba pätnásť percent ľudí, kým v Taliansku tak osemdesiat percent, takže záujem o futbal je tu enormný. Čo sa klubov týka, opäť je to ťažké. Mladá Boleslav či Senica sú menšie mestá, ale podmienky na rozvoj futbalu a trénovanie mali na výbornej úrovni. Obrovský rozdiel vidím najmä v popularite futbalu.“  

 

Siena ukončila sezónu na 6. mieste. Spočiatku však klub avizoval snahu postúpiť do Serie B...

„Áno, aj preto som sa nechal zlákať na taliansku misiu, aj ja som mal víziu čo najskôr sa dostať do Serie B, to bol hlavný dôvod, prečo som do Sieny prišiel. Aj prezident klubu ma utvrdzoval, že je to jeho hlavný cieľ. Znamená to teda, že s výsledným 6. miestom spokojnosť nebola. Počas sezóny sa však udialo viacero zmien – v zimnej pauze sa vzdal svojej pozície prezident klubu, ešte pred ním odišiel tréner, takže bolo po postupových víziách. Ešte po desiatich kolách to nevyzeralo zle, ale potom sa začali diať veci, ako napríklad meškanie výplat, ktoré naznačovali, že niečo nie je v poriadku.“   

 

Lukáš Opiela odohral v sezóne 21 stretnutí. Uchytili ste sa?

„Myslím si, že áno. Tých zápasov bolo ešte trochu viac, lebo hrali sme aj pohárovú súťaž, kde sme sa v rámci Lega Pro dostali až do semifinále. V zimnej príprave sa mi pritrafilo zranenie triesla po zápase na ihrisku s umelým trávnatým povrchom, takže som musel aj pauzovať. Po ukončení sezóny vyhlásili na základe rozhodnutia fanúšikov troch najlepších futbalistov mužstva 2015/2016 a bol som medzi nimi. Od oboch trénerov sa mi dostalo veľkého uznania. Prvý pri svojom odchode povedal, že by si želal mať v mužstve takých desať hráčov ako ja, vtedy by túto súťaž vyhral, čo bolo pre mňa ako cudzinca, ktorý spočiatku po taliansky ani nevedel a tréner si ma ani poriadne nevšímal, veľká poklona. Od druhého trénera som po jeho odchode dostal sms-ku, kde vyslovil svoj názor, že by som mal hrať inú kategóriu a nazval ma prezývkou Guerriero, čiže bojovník. Takéto odozvy na svoj výkon ma príjemne potešili. Mojím cieľom po príchode do Talianska bola snaha dostať sa o súťaž vyššie – do Serie B, po sezóne sa objavili náznaky záujmu iných klubov, no som už vo veku, kedy nie som veľmi predajný artikel, čo ma dosť mrzí. A možno aj z tohto dôvodu mám v pláne zmeniť pôsobisko.“

 

Sledovali ste na ME 2016 viac Slovensko alebo Taliansko? Čo hovoríte na účinkovanie oboch tímov?

„Keďže som futbalista, majstrovstvá Európy som si nenechal ujsť, i keď priateľka sa netvárila nadšene, lebo témou číslo jeden v televízii bol stále futbal. Myslím si, že naši odviedli maximum, keď by som mal vyzdvihnúť jednotlivca, bol by to Marek Hamšík. Potvrdil, že na európskych trávnikoch je top futbalistom. Čo sa Talianska týka, po dlhej dobe hrali na reprezentačnej úrovni veľmi dobrý futbal, na ich hru sa dobre pozeralo, priznám sa, myslel som si, že sa dostanú až do finále.“

 

Futbalová letná prestávka dáva priestor aj na krátky oddych. Ako relax?

„Dovolenku sme s priateľkou začali už v Talianku, kde sme navštívili pár nádherných miest v Toskánsku. Následne sme sa presunuli do Prahy, práve tam som strávil podstatnú časť voľna, na osem dní sme si odskočili do Turecka a dvakrát sme boli aj na Slovensku, navštíviť rodičov a priateľov.“

 

Ste už naturalizovaný Talian? Na mysli máme reč, stravu, zvyky...

„K Taliansku som mal vždy kladný vzťah, už predtým, než som do Sieny prišiel, miloval som taliansku stravu – ryby, pasta, dobré víno, káva, v tom sa aklimatizoval ihneď. Čo sa reči týka, som na tom stále tak, že pred kameru ma nikto nedostane (smiech), ale medzi chlapcami, v obchode, reštaurácii viem komunikovať.“

 

Štart do sezóny sa Siene nevydaril, v pohári ťahala za kratší koniec...

„Nebol som súčasťou tohto zápasu, ostal som v pozícii náhradníka. Dôvod? Som už s vedením klubu v jednaní, že odídem. Mám 30 rokov, chcem byť bližšie pri priateľke, akoby už nastal čas, aby som našiel pevný bod, kde by som sa usadil. Vyzerá to na Prahu, takže pracujem aj na futbalovom návrate do Čiech. Čo sa samotného zápasu týka, v Siene je veľa nových hráčov, bol to pre nás prvý vážny zápas spolu, takže výsledok by som nepreceňoval ale ani nepodceňoval. V Siene sa obmenilo vedenie klubu, je tu nový tréner, ciele konkrétne stanovené neboli, ale myslím si, že najbližšiu sezónu budú vnímať ako stabilizačnú. Ja už nemám vek na to, aby som čakal na ďalšiu šancu splniť si v Taliansku nejaký sen. Uvidíme, kde napokon futbalovo zakotvím. August i september je v našej rodine svadobný, veľmi by som chcel byť aspoň na jednej svadbe môjho brata. Dúfam, že sa mi to podarí a veci sa dovtedy utrasú dobre.“