Hoci Trebišovčania majú o zápas menej ako ich najväčší  konkurenti v boji o čelo pelotónu, predsa sú po jeseni na prvej pozícii po skončení najvyššej regionálnej súťaže. To je tiež svedectvom toho, že Slavoj si dobre rozložil sily a hoci jeho líderský post mu stále v uplynulom období nepatril, predsa využil slabší finiš Giraltovčanov i zaváhania V. Opátskeho, aby si uchmatol cez zimu najvyššiu priečku. Takže v tábore tohto klubu vládne spokojnosť.

 „Hlavne preto, že ešte pár kôl pred koncom prvej časti sme neboli prví,“ poznamenal lodivod Trebišova Martin Urban. Je zaujímavé, že z tábora súperov sa viackrát ozvali názory, že Zemplínčania majú ideálne podmienky, ktoré kopírujú ich snahu dostať sa do II. ligy. Z úst trénera Urbana však táto méta nezaznela ani raz a preto bolo namieste po skončení prvého „polčasu“ ročníka položiť mu priamu otázku: Idete teda na postup? „Nikdy som to netvrdil, hoci stále hovorím, že chcem vyhrávať každý duel, i keď niekedy sa to nepodarí. Veľké vyhlásenia a silné reči o tom, že sme ašpirantom na postupovú priečku, nebudete odo mňa počuť ani teraz. Pokiaľ sa nám bude dariť, budeme zbierať body a potom pokiaľ príde celková radosť, budem spokojný, ale nemám rád nejaké prehnané názory a hlavne predčasné proroctvá. Do konca je ešte veľmi ďaleko, zostáva mnoho kôl na to, aby sa všeličo mohlo zmeniť.“

 Prirodzene, aj to najlepšie mužstvo má svoje slabinky a každý kouč vidí nielen pozitíva, ale aj zápory. Aké si všimol tento lodivod? „Ani jeden zápas sme neabsolvovali v takom zložení, ktoré by som považoval za ideálne. To bol rozdiel od jarnej časti minulého ročníka, keď sme s výnimkou záveru nastupovali v stabilizovanej zostave. Vtedy nás obchádzali zranenia i karty, v jeseni to bolo iné, keď sa nám nevyhli výpadky hráčov a bolo to dosť rozhárané. A či sa domnievam, že by sme boli podávali iné výkony a dosiahli ešte lepšie výsledky, keby všetci hráči boli poruke? Ťažko povedať, možno áno, možno nie, predsa len je to futbal a niektoré skutočnosti sa nedajú predvídať. Predsa len ideálnu zostavu by som si vedel predstaviť inak.“

Nuž, aj napriek chýbajúcim hráčom predsa len herná fazóna Slavoja bola na úrovni, čo svedčí o tom, že káder je široký a kvalitný, konsolidovaný. Avšak kormidelník to nechcel ani pri tejto téme nejako preháňať. „Máme na túto súťaž kvalitnú súpisku, ale nechcel by som to preceňovať, lebo aj iní účastníci mali silné kádre. My sme mužstvo skladali  v januári, keď bol problém niekoho získať vzhľadom na situáciu a postavenie v tom období. Brali sme chlapcov z okolia a nazdávam sa, že sme mali dobrý nos. Nie je to však také, aby si niekto mohol myslieť, že budeme vyhrávať každý duel. V tomto smere by som bol opatrný.“

 Zemplínčania zaknihovali tri prehry, v tomto ukazovateli sú horší než V. Opátske, ale zase na rozdiel od druhého celku pelotónu majú podstatne menej remíz. „Zbytočné boli všetky porážky, súperi dali viac gólov a preto vyhrali. Niekedy sme síce mali pod kontrolou držanie lopty, ale futbal je aj o strieľaní zásahov. Najslabší výkon sme podali v Prešove s tunajšou rezervou. Naopak, najviac som bol hrdý na zverencov po stretnutí so Stropkovom, ale chlapci zabrali maximálne do prestávky i s Veľkými Revišťami. Mnohé domáce vystúpenia boli naozaj hodnotné, dalo sa na to pozerať aj kritickejším pohľadom,  vonku to už také výrazné nebolo.“ Nuž, otázka stojí aj tak, prečo je Trebišov na prvej pozícii? Zrejme treba za tým hľadať budovanie tímu, ktoré trvá takmer rok, dokopy sa dala solídna partia (neskôr pribudli výrazné typy Lorinčák  a Kražel) a ide naozaj o schopný jednoliaty mančaft. „Vyskytli sa, pravdaže, aj nejaké prekážky, ale celkove sa vyformovala súca partia, ktorá ťahá za jeden povraz. V tom bola naša sila,“ dodal M. Urban.