Sú zápasy, ktoré neprinášajú niektorým aktérom radosť. Skôr pocit frustrácie, smútku, roztrpčenia, deklasovania. Tak to bolo aj v prípade kolektívu Lipian v predposlednom jesennom kole druhej najvyššej futbalovej súťaže.  Tím ŠK Odeva utŕžil na ihrisku Spišskej Novej Vsi poriadny výprask a domov sa vrátil s hanebnou porážkou. Nešlo ani tak o celkový výsledok, ako skôr o to, aký priebeh mal duel v podaní hostí.

  Už to, že domáci dosiahli poltucet za 55 minút , o mnohom vypovedá. Tréner Emil Jacko vedel, že na také čosi sa nedá nájsť logické vysvetlenie, žiadne ospravedlnenie. Je pravda, že sa zhoršili klimatické podmienky,  o slovo sa hlási pani zima a rovnako tak senzitívni ľudia sa môžu oháňať splnom mesiaca, ale podstatné je, že Spišiaci si urobili zo súpera trhací kalendár. Lipany sa nedokázali postaviť na odpor a miestami boli len štatistami, nedôstojnými rivalmi. Bol to ich jednoznačne najslabší výkon v doterajšom priebehu zápolení. Ba čo viac, taký, aký sa už dávno nevyskytol.

„Takýto zápas som za svojej trénerskej kariéry nezažil pokiaľ ide o prístup a výkon. Bolo to veľmi zlé, chabé,“ rozhovoril sa rozčarovaný kouč Lipian. Pritom pred zápasom ani počas rozcvičky nepobadal žiadne náznaky, že sa blíži niečo katastrofálne. „S úvodným hvizdom rozhodcu bolo zjavné, že sa niečo deje a nič nie je v poriadku. Začali sme úboho, bez pohybu, odovzdane, súperovi sme dovolili všetko, čo zamýšľal. Povedali sme si, že chceme hrať disciplinovane, no pravdou bol presný opak. Pritom hráči sa burcovali, vyčítali si chyby, pričom niekedy sú ticho, no predsa to nezabralo a bolo len otázkou času, kedy inkasujeme. To sa aj potvrdilo.“ Paradoxne debakel prišiel po tom, čo po dlhom čase v predošlom kole Lipany zdolali Lokomotívu Košice. „Za pár dní predsa nemožno zabudnúť hrať futbal, preto mi nejde do hlavy, čo sa stalo. Nie je  to o kvalite, ale o prístupe, o tom, čo sa deje v hlavách a neviem si vysvetliť, čo sa prihodilo. Je to nepochopiteľné. Na Lokomotíve sme prehrali ešte vyšším rozdielom, keď súper do  čoho kopol, to trafil, ale vtedy sme aspoň hrali, bojovali. Tentoraz to bola hanba a neboli sme v stave niečo s takým vývojom urobiť. Či borci na ihrisku, alebo my ostatní. Bol to začarovaný kruh.“

Zaujalo, že domáci mali do prestávky výhodu dvoch pokutových kopov, ale na to sa kormidelník nevyhováral, lebo v oboch prípadoch jedenástku považoval za oprávnenú . „Boli sme  pasívni a z toho pramenili penalty. Súper hral ľahko, dobre kombinoval a preto sa zaslúžene ujal vedenia, zvyšoval náskok. V prvom polčase sme za stavu 0:2 mali šancu na zníženie straty, ale Eliaš zakončil z pár metrov zle.“ Cez prestávku bolo v šatní dusno, nechýbala ostrejšia výmena názorov. Prehrávajúci kolektív si uvedomoval, že takto ďalej to nemôže ísť, lebo dostane poriadnu nakladačku. „Prízvukoval som chlapcom, aby emócie nenechali v šatni, ale bojovali a urobili niečo pre zmenu nepriaznivého stavu. Lenže prišli sme na ihrisko a onedlho sme začali znovu inkasovať. Dostali sme ľahké góly, keď domáci hráči boli voľní, nestrážení.“ Vyskytlo sa iba pár momentov, keď  boli na očiach aj Lipany (pokusy Blaška či Hovančíka), ale kontaktný gól, ktorý by mužstvo nakopol, neprichádzal. „Trošku sme po prestriedaní napádaním eliminovali akcie domácich, ale vpredu sme boli úbohí, netrafili sme za deväťdesiat minút bránu.“  Nuž, Lipany  odchádzať aj s väčšou nádielkou, keď súper triafal brvno a pozahadzoval ďalšie možnosti.  „Čím skôr treba zabudnúť na tento duel a chceme sa solídne rozlúčiť s jeseňou proti Bardejovu a zahrať tak ako proti Loky. Chlapci na to majú, ale neviem si niekedy vysvetliť ich myšlienkové pochody. Niektorí nastúpili bez tréningu, iní boli mimo kvôli zraneniu, ale i tak sme nesplnili nič z predsavzatí. Bolo to celé zlé, bol to neskutočný skrat,“ dodal skormútený Emil Jacko a priznal, že podobné výprasky je to posledné, čo tréner potrebuje, lebo v takýchto prípadoch ide už o útok na zdravie.