Toľko sa zahrávali prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov s ohňom, až sa popálili. Pre ich menšiu útechu azda len toľko, že aktuálna posledná priečka v pelotóne ešte nič neznamená, ale na druhej strane znamená veľa. Je to výkričník nad prístupom a činmi, ktoré sa v ostatnom čase rozchádzali s predsavzatiami a slovnými vyhláseniami. Dve prehry po sebe zrazili zelenobielych na dno tabuľky a nováčik bude mať čo robiť, aby sa znovu zdvihol a unikol s priepasti.

Uplynulá porážka na pôde Zlatých Moraviec-Vrábľov v zápase s takzvaným šesťbodovým bonusom zrazila náladu v tábore Šarišanov na bod mrazu. Hlavne u trénera Miroslava Janteka, ktorý bol veľmi rozčarovaný a svoje sklamanie nezakrýval ani s odstupom času. „Začíname nastavovať nejaké veci v klube a snažíme sa, aby chlapci napredovali s každým odohraným zápasom. Chceli sme, aby neboli vystavení atakovaniu hrozby boja o záchranu. Mienili sme ich odbremeniť od prílišného tlaku, lebo v tíme je veľa mladých chlapcov, ktorí absolvujú po prvý raz niečo podobné. Lenže to, ako pristúpili k tomuto stretnutiu,  ma veľmi sklamalo. Počúvam z ich vyjadrení neraz slová o tom, že túžia udržať sa v lige, no zostalo to kdesi v šatni. Pokazili si trošičku lepší trend ako v úvode sezóny, lebo minulé dve vystúpenia boli nedobré a hlavne naposledy predviedli niečo, čo sa nedá ospravedlniť,“ poznamenal  kouč Tatrana. Zrejme na dôležité zápasy, zápasy pravdy mužstvo ešte mentálne nedozrelo. „Súhlasím , ale len do istej miery. Snažíme sa, aby sa mužstvo naučilo neprehrávať v zlomových náročných dueloch. Jeden podobný súboj sme odohrali v Senici, kde síce výkon nebol excelentný, ale zverenci dodržali taktiku a neprehrali. To isté som očakával aj proti Zlatým Moravciam, ktoré to tiež nemajú jednoduché, no prístup bol biedny a domáci ukázali spôsob a trend, ako sa má nielen rozprávať, ale skutočne bojovať o záchranu. Rozdiel v kvalite nebol, ale na jednej strane bola príslovečná chuť, srdce, viera, emócie, na strane druhej – teda našej – odovzdaný výkon.“

 Hostia mali za bezgólového stavu jednu obrovskú šancu (Ashiru), nezužitkovali ju, potom inkasovali z penalty a už sa to s nimi viezlo. „Úvod vyšiel aktívnemu súperovi. Škoda, že Ashirovi to nepadlo nielen proti Trnave, ale ani teraz a to sú momenty, ktoré veľa znamenajú. Zaváhal a to je pre mňa nepochopiteľné. Následný reťazec chýb vyústil v zisk vedenia domácich.“ V závere prvého polčasu riešenie brejku Prešova nedopadlo dobre a tým iskrička nádeje zhasla. Po zmene strán po druhom zásahu si vyhrávajúci celok zápas užíval a hostia boli len štatistami. Zaujímalo nás, či kouč urobil nejaké rošády v rozostavení. „Stavil som na osvedčené rozostavenie 4-2-3-1, potrebujem sa ešte pohrať so systémom našej hry. Predtým som uprednostnil 3-5-2, možno to nebolo zlé, ale v druhom polčase proti Trnave som to zrušil, lebo krajní hráči nefungovali tak ako mali pri návrate do defenzívy. Naposledy sme boli málo ofenzívni, najväčším problémom bola absencia pohybu a to nemôže  fungovať. Koniec koncov systém hry a rozostavenie nie je rozhodujúci, prioritu má to, ako jednotlivci plnia ofenzívne a defenzívne povinnosti. Je to o hráčoch.“

 Vyzerá to tak, že M. Jantek urobí korektúry v nasledujúcom zápase, vychádzať bude z analýzy neúspešných vystúpení. „Tie odkryli karty. Proti Myjave musia chlapci zvládnuť obrovský tlak  a ja sa teším, ako sa s tým vyrovnajú Dosiaľ som ich pred  niečím podobným chránil, ale momentálne si budú musieť privyknúť na túto skutočnosť. Buď to dajú alebo nie a pokiaľ zápas nezvládnu, tak cez zimnú prestávku nastane priestor na rošády a tí, ktorí nemajú dostatočnú kvalitu a nemajú čo mužstvu ponúknuť, si budú musieť hľadať iné pôsobisko.“