Výber šéfredaktora: Tittel či Škriniar? A kde sa vzal slovenský hokejový zázrak NL

Športu zdar

a čitateľom Sportnetu zvlášť!

Len, čo trochu opadol boom okolo Juraja Slafkovského, hokejoví fanúšikovia z celého sveta upriamili svoju pozornosť na ďalší talent zo Slovenska.

Tento má len štrnásť rokov a na rozdiel od košického rodáka si (s najväčšou pravdepodobnosťou) nikdy nezahrá v NHL.

Bravó Nela!

Pamätáte si ešte, čo ste robili, keď ste mali štrnásť?

Nela Lopušanová je tínedžerka zo Žiliny, ktorej hokejové kúsky v uplynulých dňoch očarili fanúšikov i expertov. Wau, to bola hokejová delikatesa! rozplýval sa komentátor švédskej televízie, keď dievča zo Slovenska šuplo vo štvrťfinále majstrovstiev sveta hráčok do 18 rokov do švédskej bránky "Michigan". 

Čo ju ešte v kariére čaká?

Hm, ak nepoľaví a bude naďalej cibriť svoj nesporný talent, určite si raz zahrá hokej na najvyššej úrovni.

V súčasnosti to znamená obliecť si dres jednej z mnohých amerických univerzít, ktoré majú ženské hokejové družstvo a každý rok súperia o titul šampióna NCAA.

Alebo by si raz mohla zahrať v profesionálnej ženskej zámorskej hokejovej lige (PHF), ktorá je nasledovníkom ženskej NHL. V aktuálnej sezóne v nej pôsobí sedem tímov (dva z Kanady a päť z USA).

Štyri šikovné hokejistky sa v roku 2019 objavili aj v súťažiach zručností v rámci Zápasu hviezd NHL. Oficiálnu účasť síce dopriali len reprezentantke USA Kendall Coyneovej, ale pre propagáciu ženského hokeja to znamenalo veľa. 

Reprezentačným vrcholom by bol pre Nelu nepochybne štart na zimných olympijských hrách. Slovenky sa na nich predstavili prvý raz a zatiaľ naposledy v roku 2010 vo Vancouvri.

Podľa výsledkov i predvedenej hry junioriek na MS vo Švédsku by sa to v blízkej budúcnosti mohlo podariť.

Ale späť do reality. Kde sa vzal 14-ročný hokejový zázrak s iniciálami NL? Ako si počína na domácej scéne, kde hrá aj so staršími chlapcami? Čo prezradili o nadanej dcére rodičia a čo jej klubový tréner?

Čítajte: Talentovanejšia ako Slafkovský? Za Slovensko hrá 14-ročný zjav, namiesto bábik mala hokejku

Dubovský, Moravčík, Hamšík...

Keď pred 30 rokmi vznikla Slovenská republika, začala sa formovať aj jej futbalová reprezentácia. Na svoju ostrú súťažnú premiéru si však musela ešte rok a pol počkať.

Ešte aj v roku 1993 totiž dohrával kvalifikáciu o postup na finálový turnaj MS 1994 spoločný tím Čechov a Slovákov. A veru nechýbalo veľa a v USA sa mohlo predstaviť mužstvo zložené z hráčov dvoch nezávislých krajín. Bola by to rarita.

Zverencom Václava Ježka chýbal kúsok. Keby nezlyhali na ihrisku outsidera z Cypru (1:1), alebo v poslednom zápase v Bruseli pretavili prevahu vo víťazstvo nad Belgičanmi... Nestalo sa.

Na jeseň 1994 Slováci sľubne rozohrali kvalifikáciu ME 1996. Remizovali doma s Francúzskom 0:0 (aj bez Petra Dubovského, ktorého neuvoľnil Real Madrid, pozn.) a výborne rozohrali zápas v Izraeli.

Najskôr po akcii Moravčíka s Dubovským skóroval Štefan Rusnák a potom Ľubomír Moravčík z priameho kopu dokonale prekvapil izraelského brankára.

Po štvrťhodine bolo 0:2 a pamätám si, akú eufóriu to vyvolalo na chodbe internátu, kde sme tento zápas sledovali.

Lenže krátko na to Harazi znížil a v 23. minúte Marián Zeman, dnes známy televízny expert a v tom čase 20-ročný šikovný mladík, fauloval na hranici šestnástky súpera: červená karta a penalta!

Všetci hráči hosťujúceho tímu a samozrejme, aj všetci študenti v internátnej televíznej miestnosti boli presvedčení, že Zeman fauloval ešte pred šestnástkou, ale holandský rozhodca John Blankenstein mal iný názor...

Prečo to tu spomínam? Slovenská futbalová reprezentácia odohrala za uplynulých bezmála 30 rokov desiatky zápasov a reprezentačný dres si obliekli desiatky hráčov.

Sportnet sa podujal, že zostaví ideálnu jedenástku v histórii slovenskej reprezentácie a požiadal o názor troch ľudí:

Štefana Tarkoviča, ktorý pôsobil päť rokov ako asistent a takmer dva roky ako hlavný tréner reprezentácie, Michala Zemana, športového reportéra a dlhoročného organizátora ankety Futbalista roka a Juraja Čurného, niekdajšieho hovorcu SFZ a milovníka a zostavovateľa (nielen) športových rebríčkov.

Vznikla z toho celkom zaujímavá zostava, posúďte sami:

Čítajte: Slovensko má 30 rokov. Ako by vyzeral najsilnejší tím v ére samostatnosti?

Michal Knižka, team USA

Kedysi dávnejšie - už ani neviem prečo - som začal pátrať po športovcoch slovenského pôvodu, ktorí sa preslávili v Severnej Amerike.

Zhováral som sa s legendami amerického futbalu Chuckom Bednarikom a Georgeom Blandom, bejzbalistom Georgeom Shubom, natrafil som na Rudyho Migaya, bývalého hokejistu Toronto Maple Leafs a od neho sa dozvedel, že prvé slovenské meno na Stanleyho pohári bolo Peter Bačkor (Migayov švagor).

Aj preto ma tesne pred majstrovstvami sveta v Katare zaujala fotografia americkej futbalovej reprezentácie, ktorá cestovala na prvý šampionát v roku 1930 v Uruguaji.

Ku každému hráčovi pridal futbalový historik James Brown aj krajinu pôvodu, prípadne krajinu, odkiaľ pochádzali predkovia futbalistu. Pri mene Michael Bookie sa objavilo Slovakia. Z Bookieho sa vykľul Knižka a ďalší zaujímavý príbeh. 

Čítajte: Z Knižku sa stal Bookie. Potomok Slovákov bol s Američanmi na prvých MS vo futbale

Slovensko ako odrazový mostík

Po slovenských futbalových trávnikoch behajú desiatky legionárov. Niektorí skutočne vynikajú, iní vôbec. A boli tu aj takí, pre ktorých bola slovenská najvyššia súťaž skvelým odrazovým mostíkom. Tu sú príbehy dvoch z nich: 

Čítajte: Zrodila sa hviezda, z Košíc ho kúpila Chelsea. Veľkú časť sumy bral agent

Čítajte: Šesť pokusov mu nevyšlo, v Trenčíne využil poslednú šancu. Zarobil milióny eur

Boris Vanya, šéfredaktor Sportnet.sk

Nechajte si posielať Výber šéfredaktora na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom.