Slovensko získalo prvú medailu na OH v Paríži.
V cieli bol priebežne prvý, ale to ešte nič neznamenalo. Vodný slalomár MATEJ BEŇUŠ štartoval vo finále C1 mužov na olympiáde v Paríži už ako druhý v poradí.
Zajazdil čistú jazdu, ale sám si bol vedomý, že na niektorých bránkach stratil sekundy. Nasledovalo dlhé čakanie, ako zvládnu trať v areáli Stade Nautique ostatní pretekári.
Niektorí boli na mezičase rýchlejší, no neskôr mali dotyk. Iní síce boli rýchlejší aj v cieli, no nakoniec dostali 50-sekundovú penalizáciu. Každým jedným pretekárom sa dostal Matej Beňuš bližšie k vytúženej mediale.
Brit Adam Burgess ho napokon predbehol, ale keď aj predposledný pretekár, Španiel Miguel Trave došiel do cieľa s pomalším časom ako Slovák, Beňuš mohol oslavovať.
Po striebre v Riu de Janeiro získal v Paríži bronz. Víťazstvo zaslúžene získal domáci Nicolas Gestin, ktorý vyhral s obrovským náskokom viac ako 5 a pol sekundy.
Beňuš po medailovom ceremoniáli absolvoval aj tradičné mediálne rozhovory, hoci jeden z dobrovoľníkov sa stále dožadoval jeho akreditačnej karty, ktorú nechal v stane.
Na identifikáciu však stačila aj bronzová medaila okolo krku vysmiateho slovenského pretekara.
Ako sa cítite ako dvojnásobný olympijský medailista a bronzový kanoista z Períža 2024?
Som šťastný, unavený a spokojný. Dnes to bolo naozaj veľmi tesné, všetci podali veľmi dobré výkony. Som rád, že sa mi to podarilo zopakovať.
Tŕpli ste viac na štarte alebo v cieli?
Na štarte som bol až prekvapivo uvoľnený. V cieli to bolo nepríjemné čakanie. Vedel som, že na bránkach šesť a sedem som stratil dve, tri sekundy oproti najlepším ľavákom. Vedel som, že tam mám rezervu. Bolo to nervózne čakanie.
Tušili ste, že výsledný čas môže byť medailový?
Samozrejme, že v kútiku duše som dúfam, že to môže cinknúť. Skôr som však rátal so štvrtým alebo piatym miesto. V olympijskom finále sa pretekári zlepšujú, ale predsa len tlak bol veľký. Vyšlo mi to.
Dvaja pretekári prišli do cieľa s rýchlejším časom ako vy, ale nakoniec dostali päťdesiatsekundovú penalizáciu. Čo ste si vtedy pomysleli?
Samozrejme, že ma to potešilo (smiech).
Chalani však podali veľmi dobrý výkon.
Neškrie vás, že na striebornú medailu vám chýbalo iba devätnásť stotín sekundy?
Devätnásť stotín je veľmi málo, ale v podstate to mohlo dopadnúť aj horšie, ako sme videli. Ja som spokojný.
Od začiatku ste spomínali, že do Paríža si idete pre medailu.
Nie vždy však sľuby splním. V Tokiu mi to nevyšlo. Vedel som, na čom som. Mohol som ísť aj rýchlejšie, ale trať bola náročná. Spravil som pre to maximum.
Bola to vaša životná jazda?
Určite nie. Ťažko sa mi to porovnáva, pretože na iných pretekoch viem ísť aj lepšiu jazdu. Záleží aj od trate. Bolo veľké teplo a bolo cítiť tlak z olympijského finále.
V náročnej kombinácii šesť, sedem som bol pomalý. Som pravák, ktorý je vysoký a ťažký. Valec ma chytí inak ako ľahšieho pretekára. Viem, že tam to mohlo byť lepšie.
Na štarte pôsobíte veľmi sústredene. Aké boli vaše posledné myšlienky pred jazdou?
Snažím sa úplne vyprázdniť hlavu a robím dychové cvičenie.
Dá sa to aj v takej bujarej atmosfére?
Áno, treba sa to naučiť a robiť to pravidelne. Hlboký nádych upokojí telo i myseľ.
Ako by ste zhodnotili finálovú trať?
Veľmi náročná. Bolo ťažké trafiť ideálnu stopu. Stačilo veľmi málo, aby loď zmenila smer.
Bola vyvážená pre ľaváka a praváka?
Myslím, že áno. Spomínanú kombináciu šesť, sedem som mohol ísť priamo. Na tréningu by som to určite prešiel, ale nie vždy. Nezobral som na seba to riziko, že ma valec nechytí, ako to bolo v mojej prvej kvalifikačnej jazde.
Napríklad v Tokiu bola trať jednoznačne na ľavú ruku, ale tu bolo trať dobrá. Tu sa nemám na čo vyhovárať, že mi dal Francúz päť sekúnd.
Tréner spomínal, že rád útočíte zo zadných pozícii. Čím to je?
Lepšie sa mi útočí zozadu. Všetky tri olympijské finále som tak štartoval. Myslím, že najlepšie to bolo z ôsmeho alebo deviateho miesta. Súperov potom môže rozhodiť môj čas a čakanie je príjemnejšie.
Nad čím ste rozmýšľali, keď ste stáli na stupňoch víťazov?
Nemyslel som na nič, iba som sledoval, ako veje slovenská vlajka.
Slovensko získalo medailu vo vodnom slalome na každých olympijských hrách v ére samostatnosti aj vďaka vášmu úspechu. Čo na to hovoríte?
Som za to veľmi rád, že Slovensko sa udržalo vo vodáckych veľmociach. Dúfam, že Zuzka Paňková a Jakub Grigar budú štartovať s väčším pokojom, že slovenský vodný slalom už medailu z olympijských hier má. Nebude na nich tlak a môžu priniesť ďalšie dve medaily.
Pred ôsmimi rokmi ste získali striebornú medailu v Rio de Janeiro. Ako by ste ju porovnali s parížskym bronzom?
Z Ria som doniesol lepšiu medailu (úsmev).
Paríž je fantastický. Francúzsko je vodácka krajina a diváci vytvorili kotol. V Brazílii to nebolo aj z organizačnej stránky také, ako to mohlo byť. Tu je to na vyššej úrovni.
Pre športovcov je často náročné zopakovať medailový úspech. Ako to vnímate vy?
Áno, hovorí sa, že vyhrať titul je ťažké a ešte ťažšie je ho obhájiť. Snažil som sa v hlave nastaviť, že sú to normálne preteky ako každé iné a nie olympiáda. Podarilo sa.
Nasledujúce olympijské hry sú v Los Angeles. Na konte máte striebro a bronz. Pôjdete si pre vytúžené zlato?
Už sa ma na to ľudia pýtali. Pravdepodobne to ešte skúsim. Cítim sa dobre a som stále ešte mladý (smiech).
Máte ešte príležitosť v disciplíne kajak kros. Ako to vidíte?
Je to pre mňa mission impossible (pozn. nemožná misia). Veľmi to netrénujem a nie je to moja silná disciplína. Teraz si dám určite dva dni voľna a potom sa postupne začnem preorientovávať na kajak a inú loď.
