Film Univerzálny vojak má niekoľko dielov a možno ešte nejaké aj s novým hereckým obsadením pribudnú. V každom dieli vie diváka niečím upútať, či hrá obrancu, záložníka, krídlo alebo hrotového útočníka. Zásluhou jeho gólu sa žlto-modrí tešili z ďalšieho cenného skalpu, za opasok si zastrčili tri body po súboji s Trnavou.
KOŠICE. Jeho strelecká aktivita a chuť do hry svedčili o tom, že predsa len najlepšie sa cíti asi vpredu, teda tam, kde môže byť pre súpera nebezpečný, kde mu môže nepríjemne podkúriť.
„Ja by som sa na to nepozeral tak, že kde sa cítim lepšie. V tom útoku je možno trošku menšia zodpovednosť, hráč tam má možno trošku voľnejšie krídla ako vzadu. Keď niečo pokazí, je tam ešte možnosť, že to niekto napraví. V prípade nejakej straty lopty je za ním stále niekto, kto jeho chybu môže napraviť. Vpredu je trošku väčšia voľnosť pre technických hráčov, čo je aj pre mňa oveľa lepšie, ako keď si musím plniť defenzívne úlohy. Ale nemám problém ani s tým, keď ma tréner dá do obrany a snažím sa tam plniť to, čo mi nariadi. Ja som v podstate rád, že ešte môžem hrať, že tréner mi stále dáva príležitosť, že mám stále šancu, aj od klubu. Toto ma teší. Momentálne, v mojom veku, si už užívam každý zápas, že môžem hrať a užívať si ligu.“
Možno aj preto, či práve preto, že to nemá také stereotypné...
„Áno, áno, dá sa povedať, že je to aj tým, že som to odohral na rôznych postoch. A skúsenosti z tých postov sa dajú potom pretaviť aj v útoku, napríklad pri bránení obrancu, ktorý chce vyviezť loptu... Takže, samozrejme, vždy je to pre mňa plus, keď môžem hrať na rôznych postoch.“
Žiadnu možnosť k strele neodmieta
Trnave dal pekný gól a nemusel byť jediný. Brankára Spartaka Kelavu vystrašil aj nevídanou ranou vari z 35 metrov.
„Nebolo to prvýkrát, keď som tak vystrelil. Ak si spomínate, napríklad aj doma s Libercom to bola veľmi podobná situácia, akurát to išlo k druhej tyčke a Hroššo to vyrazil. Vždy, keď je taká možnosť na strelu, na podobný volej, tak ju neodmietnem. Tam netreba nejako špekulovať, niekomu ešte prihrávať, jednoducho, treba zavrieť oči a páliť, trafiť loptu tak, aby našla bránu. A ten gól? Samozrejme, bol som úplne nebránený a myslím si, že z voleja som to trafil najlepšie, ako sa dalo. Pri voleji je dôležité trafiť bránu, o toto som sa snažil, lebo tam už brankár veľkú šancu nemá. Škoda, že sa mi nepodarilo skórovať ešte raz z takmer identickej pozície.“
Medzi oboma súpermi to v Čermeli iskrilo počas celého zápasu, ba aj po ňom, ale Miroslav Viazanko má pre tú vypätú atmosféru vysvetlenie.
„Myslím si, že to bola skôr taká účelová nervozita, aspoň z našej strany. Nemal som pocit, že by sme sa nechali nejako vyprovokovať, skôr my sme sa snažili Trnavu dostať do situácie, aby sa nedostala do zápasu, aby nemohla rozvinúť svoju kombinačnú hru. A myslím si, že sa nám to cez tú nervozitu, nejaké tie podpichovačky či ostrejšie zákroky, aj darilo. Dá sa povedať, že to bol aj určitý spôsob našej taktiky a k zápasom s takýmito mužstvami to určite patrí.“
Aj to ešte môže posunúť Košičanov do hornej polovice tabuľky v končiacej sa sezóne Fortuna ligy.
A to ich veľmi láka. „Akonáhle sme sa dostali do situácie, že sa nemusíme pozerať pod seba, že sme sa vlastne dostali z nejakého boja o záchranu, tak sa pozeráme už len hore a chce ísť už iba vyššie,“ vraví 33-ročný košický „všadebol“, resp. „univerzál“ Miroslav Viazanko.
