Patrí medzi líderky VK Eperia Prešov. O tom, ako začínala s volejbalom a o svojich volejbalových úspechoch prezradila pre MY Prešovské noviny VERONIKA JAKÁBOVÁ.
Ste rodáčka z Považskej Bystrice, tam ste aj s volejbalom začínali?
„Áno. S volejbalom som začínala v mojom rodnom meste už ako žiačka na základnej škole. Bola som piatačka. Potom som ako juniorka išla na obchodnú akadémiu.“
Kto vás priviedol k tomuto športu?
„K volejbalu ma dostala sestra, ktorá bola volejbalistka. Mala som k nemu blízko, takže som išla v jej šľapajach. Sme taká športová rodina. Sestra hrala volejbal a brat bol hádzanár. Takže sme takí športoví súrodenci. Rodičia ma v tom podporovali, hlavne otec.“
Z Považskej Bystrice ste prestúpili do VK Doprastav Bratislava.
„Áno, je to tak. Považská Bystrica bola v tom čase farma Doprastavu, takže si ma tréner Rojko našiel a povedal mi, či tam nechcem ísť. Mala som vtedy devätnásť rokov. Súhlasila som.“
Aké to bolo vstúpiť hneď do špičky volejbalu?
„Nooo. Bola to pre mňa vtedy veľká škola. Predsa som bola dievča z malého mestečka a Bratislava mi pripadala veľmi veľká.. Hrať v družstve Doprastavu mi dalo veľa volejbalových skúseností. Získali sme Slovenský pohár, Česko-Slovenský pohár a bronz v extralige. Bolo to skvelé.“
Bývali ste v Bratislave v jednom byte zo svojimi spoluhráčkami, takže to bola určite výhoda.
„Určite áno. Mali sme byt, v ktorom nás bývalo päť dievčat. Boli sme pozbierané z celého Slovenska. Bolo to fajn. Viac sme držali spolu a vychádzali sme veľmi dobre.“
Aký bol kolektív v Doprastave?
„Bol super. Boli sme, ako sa vraví, partia. Dosiahli sme aj množstvo úspechov.“
Medaila s Prešovom bola najviac vydretá
Chýba vám rodné mesto?
„Samozrejme áno. Doma je doma. Rada tam chodím, hlavne za rodinou. Ale už tam nemám veľa priateľov. Dokonca si neviem predstaviť, že by som sa do Považskej Bystrice vrátila a žila tam. Asi je to tým, že som od devätnástich rokov mimo domova.“
Na ktoré obdobie v hráčskej kariére si najradšej spomínate?
„Určite to bolo v Spišskej Novej Vsi. Vtedy tam bol volejbal na vrchole. Fanúšikovia chodili v hojnom počte. Boli tam aj úspechy. Získali sme striebro. Samozrejme ma tiež teší, že sa Spišská Nová Ves vrátila medzi elitu. Určite extraligu trošku oživila.“
Ako vnímate s odstupom času minulosezónny úspech, bronz Prešova?
„Je neuveriteľné, čo sme ako družstvo dokázali. Pred sezónou sme boli outsideri. Nakoniec sme extraligu ukončili s medailami na krku. Vďaka nepatrí len nám hráčkam, ale aj celému vedeniu klubu.“
