Takéto večery píšu futbalové dejiny. A niekde medzi burácajúcimi tribúnami, morom bielych tričiek a chorálmi, ktoré sa niesli národným štadiónom, stál muž, ktorý tomu dal jasný smer – Michal Gašparík.
Len tí starší fanúšikovia Górniku si pamätajú posledné veľké úspechy klubu – 14. titul z roku 1988 či triumf v Superpohári v tom istom roku. Poslednú - veľkú trofej získal Górnik ešte za socializmu.
Na posledný, šiesty triumf v Poľskom pohári čakal Górnik ešte dlhšie – od roku 1972. Generácie fanúšikov vyrastali bez trofeje, ktorá kedysi patrila k identite klubu.
Až prišiel Gašparík.
Možno mu už čoskoro postavia sochu. A to je v poľskom klube sotva pol roka.
Siahať na hviezdy
Futbalisti Górniku Zabrze vyhrali Poľský pohár po takmer štyridsiatich rokoch. V sobotňajšom finále zdolali Raków Częstochowa 2:0. Pre klub, ktorý je z finančného hľadiska len priemerom poľskej ligy, ide o obrovský úspech – o návrat medzi elitu aspoň na jeden magický večer.
„S Michalom Gašparíkom na lavičke možno siahať na hviezdy,“ napísal Jacek Czaplewski z denníka Gol24.
A nebolo to len o výsledku. Bol to zážitok, ktorý mal všetko.
V aréne sa tiesnilo viac ako 50-tisíc ľudí. Podľa poľských médií prišlo až 30-tisíc fanúšikov nového víťaza pohára. Torcida mala jasnú prevahu. Tribúny zaplavila lavína v bielych tričkách, ktorá valcovala všetko naokolo.
„Hraj, hraj ako za starých čias,“ revali fanúšikovia.
Priniesol vieru
A tak sa aj stalo.
Kolóny autobusov, minibusov a osobných áut smerovali od rána do hlavného mesta. K tomu štyri špeciálne vlaky a množstvo fanúšikov, ktorí sa hlásili na miesto už deň vopred. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa schyľuje k niečomu výnimočnému.
Kto vládne na tribúnach, bolo jasné už hodinu pred výkopom. Torcida spustila ohlušujúci chorál, za sprievodu huslí sa nieslo štadiónom: „Górnik Zabrze, milujem ťa!“
Na ihrisku to malo rovnakú energiu.
Gašparík pritom nepriniesol len výsledky. Priniesol systém. A vieru.
„Nemáme najväčšie hviezdy, ale hráči nechávajú na ihrisku srdce,“ vyhlásil.
Má rád moderné trendy vo futbale – zaviedol zmeny v stravovaní a tlačí klub k investíciám do analytických programov.
„Je to pre týchto ľudí, to som povedal aj pred zápasom – je to pre nich. Tak dlho čakali, ale chalani dnes na ihrisku takticky nespravili chybu, všetko splnili tak, ako sme si naplánovali,“ zdôraznil v rozhovore pre TVP Sport Michal Gašparík.
Tréner Górnika Zabrze poďakoval aj vedeniu klubu za šancu, ktorú dostal, a za možnosť vybudovať víťaza domácich súťaží.
„Päť rokov a štyrikrát (vo finále), to nie je málo. Veľmi sa teším, že sme vyhrali, že to nie je len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ďakujem Górniku za to, že mi dal šancu v Poľsku. Nie je jednoduché dostať sa zo Slovenska ako tréner do zahraničia, som šťastný," dodal Gašparík.
V Zabrzi pracuje najmä s mladými hráčmi, čo je výrazná zmena oproti jeho pôsobeniu v Trnave, kde staval na skúsených tridsiatnikoch.
Absolútny fenomén
Výsledok? Fungujúci tím.
A nie je to náhoda.
VIDEO: Górnik oslavuje triumf v pohári
Gašparík je v domácich pohárových súťažiach absolútny fenomén. Ak zrátame jeho pôsobenie v Spartaku Trnava a Górniku Zabrze, má bilanciu 35 víťazstiev v 39 zápasoch. To sú čísla, ktoré nevznikajú náhodou.
Už v Trnave naznačil, čo dokáže. Štyrikrát za sebou sa prebojoval do finále Slovenského pohára, pričom trikrát ho so Spartakom aj vyhral. V roku 2019 získal trofej ešte ako asistent trénera.
Teraz píše ďalší príbeh.
Žil z minulosti
Górnik bol kedysi gigant – v 60. až 80. rokoch zbieral tituly, celkovo ich má štrnásť. Za posledných tridsať rokov však maximálne vystúpil na piate miesto.
V minulej sezóne skončil deviaty, predtým šiesty.
Klub, ktorý žil z minulosti.
Dnes má prítomnosť. A možno aj budúcnosť.
Gašparík vrátil do Zabrze niečo, čo sa nedá kúpiť – vieru, že aj „obyčajný“ klub môže zažiť neobyčajné veci.
Górnik získal v prepočte prémiu 1,2 milióna eur, na Slovensku dostala víťazná Žilina 50 – tisíc eur.
A v sobotu večer, pod tlakom desaťtisícov hlasov, to nebola len ilúzia. Bola to realita.
