Veď sú naši, zeleno-bieli

Už mnoho sezón sa fanúšikovia prešovského Tatrana veľmi netešia z futbalu v metropole Šariša. Výnimkou bol minulosezónny postup do najvyššej súťaže.

To, že fanúšikovia a klub nevedia nájsť cestu za spoločným záujmom menom futbal je už dávno známe.

Trvá to už dlhé roky a je to len na škodu. Kto za to môže ?

V Tatrane nefunguje „fans“ marketing. Značka klubu sa nepropaguje ako by sa mala.

Nekonajú sa žiadne akcie Tatran vs. fanúšikovia. 1. FC Tatran Prešov ako najstarší futbalový klub nemá vlastný fanshop.

Malo by to byť zamozrejmosťou. Bohužiaľ takto nie je.

Predzápasový bulletin je ako zdrap papiera. Jeden list A4 preložený na polovicu. Čo v ňom fanúšik nájde? Nič!

Dobre tak áno...súpisky mužstiev, pár viet, jednu fotku a reklamy. Dávam si otázku, či to stačí.

Podľa všetkého stačí, ale nestačí to pre ľudí ktorí chodia na zápasy. Každý by si chcel prečítať o mužstve niečo viac.

Novinky v tábore Tatrana, rozhovory s hráčmi, s trénermi atd., to všetko chýba.

Nedá mi nespomenúť predzápasový bulletin z 90. rokov, ktorý mál šesť až osem strán. Vyzeral úžasne a aj dnes by to bol bulletin par excellance.

Internetová stránka klubu je žalostná. Report zo zápasov je na úrovni oblastných mužstiev. Každý si radšej prečíta o mužstve v tlači, alebo niekde na športových stránkach internetu, kde sa dozvie oveľa viac.

Ľudia, ktorí chodili na zápasy sa delili na dve skupiny. Tí, ktorí prišli na štadión za účelom pozrieť si zápas, fandiť a tešiť sa z futbalu a tých, čo prišli len tak a kritizovať všetko naokolo.

Najhoršie to bolo na tribúne. Chodili tam aj ľudia, ktorí len nadávali na hráčov, trénerov a na všetkých naokolo.

Áno, kritika by mala byť, ale nie urážky a vulgárne slová. Je neprípustné, že niekto príde na štadión a vulgárne nadáva na vlastných.

Čo je to za fanúšika ?!...áno, nie je to fanúšik, ale len „blbec“, ktorého nemá nikto rád.

Nadávať na hráčov a trénerov je to posledné. Našich futbalistov a trénerov si treba vážiť. Aj keď výsledky nie sú najlepšie.

Osobne poznám každého z nich. V mužstve sú dobrí hráči, niektorí menej, niektorí neskúsení...

Ale sú naši, hrajú za zeleno-biele farby a to je česť.

Nie je to o tom, že ja ako novinár sa s nimi poznám. Oni veľmi dobre vedia, že odo mňa ako žurnalistu dostanú kritiku, ale aj chválu. Ale musí byť objektívna.

Stále som chcel a verím, že aj som objektívny, aj keď nie vždy je to ľahké. Aj v tejto sezóne bol prípad, keď náš hráč zahodil jedenástku. V tom zápase sme nevyhrali.

Odchádzal z trávnika a niektorí diváci ho bombardovali urážkami. V tej chvíli som sa hanbil, že som Prešovčan. Bolo mi ho ľúto, nie preto, že je kamarát, ale preto, že si to nezaslúžil ako hráč.

Pred kamerami a novinármi bolo vidieť že má slzy na krajíčku z toho, že tú penaltu nedal. Takýchto prípadov bolo na prešovskom štadióne veľa a nie je to fair-play.

Pred pár rokmi za náš klub hralo veľa legionárov. Najviac to boli hráči z Českej republiky.

Pravdu povediac bolo to najsilnejšie mužstvo Prešova za posledných 18 rokov. Títo hráči vybojovali postup (ročník 2008/2009) medzi elitu po dlhom čakaní.

Bol pri tom aj terajší brankár Jožko „Taloš“ Talian a stredopoliar Peter „Piper“ Katona. O rok nato na tribúnach bolo počuť nadávky na legionárov.

Zopár nie fanúšikov ich posielalo kade ľahšie. Chceli, aby v Prešove boli len odchovanci. O pár rokov k tomu prišlo. Už niekoľko sezón máme vlastných odchovancov.

A zase sa to opakuje. Nadávky a posielanie hráčov a trénerov kade ľahšie.

Takýchto nie fanúšikov si Tatran, ako značka, hráči a tréneri nezaslúžia. Všetci robia jednu spoločnú vec a tým je futbal.

Hráčov a celý realizačný tím si treba vážiť, veď sú naši, zeleno-bieli.

No a ako to bude v NTC v Poprade, kde budú mať naši chlapci domáci stánok, to sa dozvieme už čoskoro.

Možno tam bude chodiť na najvyššiu ligu len 400 divákov a nebude sa nadávať.

Ale ja pevne verím, že si tam nájde miesto množstvo divákov, ktorí spravia krásnu futbalovú atmosféru bez nadávok.