Rastie Žiline ďalší výborný hráč? Keď začal makať, zistil: Wau, dá sa to

Nie je zvykom, aby tréner po ligovom zápase verejne chválil hráča, ktorý má v najvyššej súťaži odohratých len 61 minút. A dokonca vyhlásil, že ak nezmení prístup, budeme o ňom veľa počuť.

Tréner Žiliny Pavol Staňo sa takto cez víkend vyjadril na adresu svojho zverenca TIBORA SLEBODNÍKA.

To, že sa v Žiline neboja dávať šancu mladým hráčom, je všeobecne známe. Po tom, čo klub pred rokom vyhlásil likvidáciu a väčšina vtedajších hráčov A-mužstva dostala výpoveď, došlo k ešte výraznejšiemu omladeniu kádra.

Najstarší hráči na žilinskej súpiske v úvodnom kole fortunaligovej nadstavby o titul mali 22 rokov.

Emotívny obrat v súboji s Trnavou režíroval ešte o dva roky mladší striedajúci Slebodník. Zavŕšil ho úspešnou strelou v úvode šiestej minúty nadstaveného času.

V treťom ligovom štarte ste strelili svoj druhý gól, ten bol ale napokon pripísaný Trnavčanovi Twardzikovi ako vlastný. Nemrzí to?

Keď mám povedať pravdu, ani veľmi nie. Samozrejme, chcel som dať gól, ale pomohol som mužstvu a to je hlavné. Najdôležitejší bol zisk troch bodov.

Váš gól spustil vlnu obrovskej eufórie, oslavy pripomínali zisk majstrovského titulu. Z čoho to pramenilo?

Najmä z toho, že sme súperovi chceli vrátiť prehru spred dvoch týždňov. Podarilo sa a boli sme veľmi šťastní.

Po zápase ste avizovali, že oslavy budú pokračovať aj v šatni. Stalo sa?

Trochu sme ešte posedeli, porozprávali sa, ale potom sme sa rozišli. Ja síce v Žiline bývam priamo na štadióne, ale cestoval som domov za rodinou do Jánoviec (obec medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, pozn. red.).

Po tom, čo ste v jeseni strelili šesť gólov za druholigové béčko Žiliny, sa veľmi rýchlo udomácňujete aj v áčku. Cítite, že stúpate v klubovej hierarchii?

Nezáleží na tom, či ide o áčko alebo béčko. V oboch tímoch idem na sto percent. Pre mňa je momentálne najdôležitejšie to, aby som pravidelne hrával.

Pôsobíte v extrémne mladom mužstve, v ktorom je viacero východniarov. Okrem vás napríklad aj Bernát, Iľko, či Jambor. Máte k sebe najbližšie?

Poznáme sa už dlhšie, ale nedá sa povedať, že práve oni sú moji najlepší kamaráti, pretože dobre vychádzam so všetkými hráčmi. Sme rovnako starí a myslím, že si navzájom rozumieme. Kolektív je veľmi dobrý.

Tréner Staňo vás po poslednom zápase verejne chválil. Čo na to hovoríte?

V prvom rade mu ďakujem za šancu, ktorú mi dal. Verím, že budem hrávať pravidelne a pomôžem tímu, jemu i sebe.

Ste odchovancom futbalu v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ ste už ako 13-ročný prestúpili do Prešova. Ako si na to spomínate?

V čase, keď som ešte hrával v Spišskej, som neveril, že by som sa mohol dostať tak vysoko ako teraz.

Po prestupe do Prešova som začal rozmýšľať nad tým, že by som sa mohol futbalom živiť, ak budem makať. Keď potom v doraste prišli iné ponuky, zostal som prekvapený a vravel si: wau, asi sa to dá...

Do seniorského futbalu ste naskočili ako hráč Popradu. V druhej lige ste debutovali ešte pred dovŕšením plnoletosti, vyskúšali ste si aj post útočníka.

Do Popradu si ma stiahol tréner Marek Petruš, ktorý ma predtým dlho viedol v Prešove a bol ako môj druhý tatko. Dotiahli sme to takmer do ligy, ale nemali sme dostatok šťastia.

Po dvoch rokoch som sa rozhodol skúsiť niečo nové a keď sa ozvala Žilina, neváhal som a ponuku som prijal.

V Žiline si v uplynulých rokoch urobil dobré mesto iný Spišiak, Jaroslav Mihalík. Poznáte sa?

Nie, vôbec. Zatiaľ sme sa nikdy nestretli a ani sme neboli v kontakte. Poznáme sa len z počutia. Teda, ja ho poznám. A či aj on mňa, to neviem (úsmev).

Žilinská akadémia je považovaná za najlepšiu na Slovensku. Môžete to potvrdiť?

Asi to bude pravda. Je to na úplne inej úrovni ako tímy, v ktorých som doposiaľ pôsobil. Po materiálnej stránke, z hľadiska starostlivosti o hráčov i možností individuálnych tréningov. 

Aké ciele máte v zostávajúcom priebehu sezóny?

Pokúsime sa minimálne udržať na treťom mieste, ktoré nám aktuálne patrí. Chceme vyhrať každý jeden zápas a verím, že to dotiahneme do pohárovej Európy. Mojim osobným cieľom je dostať sa do základnej zostavy. Potom sa uvidí, čo bude ďalej.

Za Žilinu v mladom veku hrávali Škriniar, Dúbravka, či Pekarík. Máte sen, ktorý by ste vo futbale chceli dosiahnuť?

Mám, ale o tom sa môžeme baviť potom, keď ho dosiahnem. Zatiaľ si to nechám pre seba (úsmev).“