BRATISLAVA. Austrálsky tenista Jordan Thompson zažíva životnú formu, ako prvý hráč súčasnosti sa vyšplhal medzi elitu v dvojhre aj vo štvorhre.
Jeho výkony na kurtoch dokazujú, že sa z neho stáva nebezpečný univerzál, ktorý si poradí s akýmkoľvek povrchom a súperom.
Čo stojí za jeho úspechom a kam až môže táto jazda zájsť?
Za rok odohral 120 zápasov
Vo svete profesionálneho tenisu, ktorý čím ďalej, tým viac rozdeľuje dvojhru a štvorhru na dva úplne odlišné svety, sa nájdu výnimky.
Hráči, ktorí nejdú s jedným prúdom, ale v oboch sa držia na hladine, a dokonca aj na špici. Tým najžiarivejším príkladom je momentálne práve Thompson.
Keď v tomto roku dorazil na turnaj v Indian Wells, bol jediným mužom na svete, ktorý figuroval v TOP 50 rebríčka ATP v dvojhre aj vo štvorhre.
Aj po tom, čo sa k nemu pripojil Sebastian Korda, Thompson zostáva hráčom s najlepším kombinovaným rebríčkom. V súčte dvojhry (35. miesto) a štvorhry (5. miesto), má teda kombinované skóre 40.
Tým sa dnes nemôže pochváliť nikto iný na okruhu. A to nie je všetko. Vlani zažiaril víťazstvom vo štvorhre na US Open a finálovou účasťou vo Wimbledone.
V dvojhre si zahral štvrťfinále Masters v Paríži, dosiahol na kariérne maximum (26. miesto) a na Australian Open 2025 bol prvýkrát v živote nasadený v dvojhre grandslamového turnaja.
Vlani odohral celkovo 120 zápasov, 35 v dvojhre a 48 víťazných vo štvorhre. V roku 2025 v tom pokračuje, hral štvrťfinále štvorhry v Miami aj v Houstone a má aj solídne výsledky v dvojhre.
Zápisy Edberga a McEnroa sú už takmer nemožné
Jeho úspechy však neoslovujú len tenisových štatistikov, pripomínajú niečo hlbšie, niečo, čo už v súčasnom tenise takmer neexistuje - tenisových univerzálov, ktorí sa neboja súťažiť na najvyššej úrovni v oboch disciplínach.
Tento rozmer perfektne vystihol v nedávnom rozhovore Stefan Edberg, tenisová legenda 80. a 90. rokov.
Hrdo vyhlásil, že dosiahnutie pozície svetovej jednotky v dvojhre aj vo štvorhre je jeho najcennejší úspech, a že je prakticky nemožné, aby ho v modernom tenise niekto zopakoval.
On a John McEnroe sú jediní hráči v histórii ATP, ktorým sa to podarilo.
"Je veľmi nepravdepodobné, takmer nemožné, že sa to v nasledujúcich 10 až 20 rokoch niekomu podarí," povedal Edberg.
Dvojhra a štvorhra sú už oddelené svety
A práve tu sa meno Thompsona stáva zaujímavé nielen štatisticky, ale aj symbolicky. Napriek tomu, že zatiaľ nie je svetovou jednotkou, je to možno najbližšie, čo sa niekto v súčasnej ére k Edbergovmu odkazu priblížil.
Edberg tiež spomínal, ako kombinácia dvojhry a štvorhry pomáhala jeho rastu, ale uznal, že postupom času bolo nemožné udržať si vysokú úroveň v oboch disciplínach, a tak štvorhru opustil už ako 21-ročný.
V súčasnosti sú dvojhra a štvorhra prakticky oddelené svety s iným štýlom, iným tréningom a iným okruhom špecialistov.
Thompson ide proti tomuto trendu. Jeho konzistencia, kondícia (v 30 rokoch odohrať 120 zápasov je obdivuhodné), ale najmä odhodlanie udržať sa na vrchole v oboch disciplínach, z neho robia jedného z najrešpektovanejších hráčov súčasnosti, aj keď nie až tak medializovaného.
Možno nikdy nedosiahne na post svetovej jednotky v ani jednej kategórii. Ale to, čo momentálne predvádza, je v kontexte súčasného tenisu naozaj výnimočné.
A práve preto je tak dôležité, že tu hráči ako on ešte sú, pretože držia pri živote niečo, čo už moderný tenis takmer zabudol.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
