Nekopal penalty, je najlepší strelec v histórii. Futbal bez gólov je ako svadba bez muziky, tvrdí

(Autor: MŠK Žilina)
Ivan Mriška|Aktualizované 12. jan 2021 o 10:12

Góly z pokutových kopov si nerátal, väčšinu strelil hlavou. Bývalý kanonier oslavuje osemdesiatku.

V 181 ligových stretnutiach za MŠK Žilina zaznamenal rekordných osemdesiat gólov, vďaka čomu je stále najlepším strelcom klubu vo viac ako110-ročnej histórii.

Rodák z Pezinka strelil všetky presné zásahy v prvej lige, kde patril sedem sezón po sebe (1969-1975) k najúspešnejším kanonierom.

Navyše, ani jeden gól nebol z pokutového kopu, pretože strely z bieleho bodu nerátal ako góly.

ŠTEFAN SLEZÁK (80) po aktívnej hráčskej kariére pôsobil ako tréner a futbal sleduje dodnes.

„V Žiline bol najlepším strelcom. Je o ňom známe, že bol výborný hlavičkár, keďže väčšinu gólov dával hlavou. Bol to skutočný bombardér a práve Štefan to spomedzi pezinského rodu Slezákovcov dotiahol najďalej. Všetci sme na neho patrične hrdí,“ pred časom na jeho adresu povedal prabratranec František Slezák.

V článku sa dočítate

  • Ako vníma, že ho stále nikto neprekonal?
  • Koľko v tej dobe zarábal ligista?
  • Aký bol hráč?
  • Prečo nemohol ísť do zahraničia aj keď ho chceli?
  • Sleduje futbal aj dnes?

V tabuľke kanonierov MŠK Žilina stále figurujete na prvom mieste. Ako to vnímate?

Na jednej strane ma to teší, ale na druhej strane som smutný. Že ma za tie roky nikto neprekonal. Myslím, že je to spôsobené dobou a veľkou fluktuáciou hráčov.

Za našich čias boli hráči, ktorí celú kariéru odohrali v jednom klube. Mal som aj v Žiline takých spoluhráčov.

Dnes je niekto najlepším strelcom a ihneď ho predávajú do lepšieho klubu. Vtedy práveže takýchto futbalistov tímy nepustili, báli sa, čo by povedali ľudia.

Ako sa futbal za tie roky zmenil?

Podmienky sú dnes neporovnateľne lepšie, naša generácia môže len závidieť. Keď bola zimná príprava, všade bol sneh, voda, nemali sme na čom hrať. Len sme behali do zbláznenia.

Teraz sú umelé trávy a je to paráda. Keby bolo niečo také za našich čias, futbal hrá ešte viac detí.

O kopačkách sa takisto nedá ani debatovať. Mal som jedny Bardejovky, v ktorých som hral celý rok a viac.

Keď pršalo, zväčšili sa o dve čísla a noha mi v nich ločkala. Keď uschli, stiahli sa naspäť.

My sme na štadióne mali pani, ktorá nám štopkala ponožky. V dnešnej dobe niečo nemysliteľné.

A čo sa týka platu, aký bol?

Za výhru sme mali do kabíny určenú presnú sumu, ktorá sa rozdeľovala. Napríklad, keď sme doma porazili Spartu Praha, každý hráč dostal 180 korún. Čiže šesť eur.

My sme však vtedy nepozerali na peniaze, hrali sme futbal pre radosť. Čo nám dali, stačilo. Uskromnili sme sa.

(Autor: archív MŠK Žilina)

Ako vnímate astronomické miliónové platy dnešných hviezd?

Nerozumiem, načo je jednému človeku toľko peňazí. Takže sa mi to nepozdáva, je to prehnané. Taká je však doba.

Myslím si, že donekonečna to nepôjde hore, musí to niekde zastať. Príde veľká svetová kríza a bude.

Zaujímavé je, že dnes hrajú futbalisti pred prázdnymi tribúnami a majú veľké platy a my sme hrali pred plnými a mali sme menej.

Koľko chodilo na vaše zápasy fanúšikov?

Keď prišlo päťtisíc, to musel byť slabý súper a zlé počasie. V priemere ich v Žiline bolo vždy cez 10-tisíc. A vonku to bývalo ešte viac.

Rád som chodil do Ostravy, kde sme mali aj veľa priaznivcov. Slovákov, ktorí tam pracovali.

Výborné zápasy boli tradične tiež v Trnave, Prahe či Bratislave.

Na čo ešte rád spomínate?

Za našich čias bola v každej kabíne výborná parita. Podpichovali sme sa, ale vedeli sme aj jeden za druhého zatiahnuť.

Pamätám si, ako som strelil víťazný gól a chalani mi v šatni ďakovali. Vraj vďaka mne nebudú ich deti piť obyčajné mlieko, ale plnotučné.

Bolo menej peňazí, ale väčšia veselosť.

Vedeli by ste vybrať najväčší úspech?

Tri roky som bol v širšej nominácii národného mužstva, čo si veľmi vážim. Škoda, že som odohral len prípravné nesúťažné zápasy. Stretnutia proti Fínsku a Dánsku som presedel na lavičke náhradníkov.

Okrem toho mám pekné spomienky aj na pezinský futbal, kde robila dobrá partia ľudí. Vtedy bola v Pezinku veľká priazeň, na zápasy chodilo 800 až 1000 ľudí, čo bolo úžasné.

(Autor: archív - MŠK Žilina)

Ktorý tréner vám počas kariéry dal najviac?

Ťažko vybrať jedného. Všetkých som mal rád, pretože my nedávali úlohy. Povedali mi len, aby som dával góly. A ja som sa ich snažil nesklamať.

Futbal bez gólov je ako svadba bez muziky. Sú však zásluhou celého kolektívu a nie iba jedného hráča. Niekto musí akciu vypracovať, niekto nahrať a posledný zakončiť.

Keby ste mali charakterizovať seba ako hráča, ako by to bolo?

Všetko u mňa končilo. Buď gólom alebo strelou vedľa. Spoluhráči hrali a ja som dával góly. Samozrejme, pracoval som aj pre mužstvo.

Všade, kde som hral, tak som bol medzi najlepšími strelcami súťaže. V priemere som dával 20 - 25 gólov za sezónu a mám aj príhodu z týchto čias.

Akú?

V 1. československej futbalovej lige som počas jednej sezóny bojoval o korunu kráľa strelcov do samého záveru.

Pri rozhovore na jej začiatku som si dal záväzok, že ak mám vyhrať, nebudem kopať pokutové kopy.

Dovtedy totiž nebol žiaden najlepší strelec, ktorý by v danej sezóne nedal ani jeden gól z jedenástky. Chcel som byť prvý, tak som žiadnu penaltu nekopal, aj keď ma spoluhráči posielali.

Mal som viacero možností, ale nešiel som. Povedal som, že slovo dodržím.

Mojim konkurentom o najlepšieho strelca bol do posledného kola Ladislav Józsa z Košíc, pred poslednými zápasmi som viedol o jeden presný zásah.

Doma sme remizovali so Spartou 1:1 a podarilo sa mi náskok ešte navýšiť. Oni hrali mestské derby medzi Lokomotívou Košice a VSS Košice, veril som, že si prvenstvo udržím. 

Józsa však nečakane strelil až tri góly a nakoniec ma o gól predbehol.

Štefan "Pišta" Slezák

útok

Číslo dresu: 10


Dátum narodenia: 8.1.1941, Pezinok

Hráčska kariéra: Sokol Tehelne Pezinok, Spartak Dubnica, MDŽ Bratislava, Nové Mesto nad Váhom, MDŽ Bratislava, Lokomotíva Pezinok, Kysucké Nové Mesto, ZVL Žilina, Kysucké Nové Mesto

Trénerská kariéra: Kysucké Nové Mesto, Lokomotíva Pezinok, ZŤS Petržalka, Topoľčany, Senec, ŠKP Bratislava, Senec, Komárno, Pezinok, Senec

Najväčší úspech: nominácia do národného mužstva

Ako ste sa dostali k futbalu?

Začínal som až ako žiak, keď som mal dvanásť rokov. Ako deti sme veľmi radi hrali futbal na sídlisku, síce som nebol zo športovej rodiny.

V Pezinku bol mojim prvým trénerom pán Hubriš, ktorý sa ako aktívny hráč venoval aj trénovaniu.

Po troch rokoch som sa išiel učiť do Dubnice nad Váhom, kde som bol taktiež tri roky. Tam som sa venoval viacerým športom. Okrem futbalu to boli hádzaná, atletika, ale nakoniec som sa dobre rozhodol.

Pre futbal...

Presne tak. V roku 1959 fabrika MDŽ Bratislava zaplatila za mňa Dubnici, a tak som sa sťahoval.

Neskôr som prešiel do Nového Mesta nad Váhom a v roku 1962 som sa vrátil naspäť do MDŽ-tky.

O rok neskôr som prišiel späť do Pezinka za éry trénera Pukaloviča.

Tu som bol necelé dva roky a následne som prestúpil do Kysuckého Nového Mesta, ktoré v tej dobe hralo prvú národnú ligu.

Najprv ma nechceli pustiť, ale všetko sa podarilo včas vybaviť.

Ako sa rodil váš angažmán na Kysuciach?

Hľadali posily a pýtali sa na šikovných hráčov. Odporučil ma dnes už nebohý pán Hložek, ktorý trénoval aj Spartu Praha.

Neskôr viedol Žilinu a práve on mi najviac pomohol v kariére, keď po štyroch pekných rokoch v Kysuckom Novom Meste mi umožnil hrať za Žilinu.

Ako 28-ročný som tam prestúpil a prežil tam sedem krásnych rokov.

(Autor: MŠK Žilina)

Vždy ste patrili medzi najlepších strelcov ligy. Nemali ste ponuky zo zahraničia?

Áno, ale vtedy nebolo možné odísť. Mal som ísť do belgického klubu Bruggy KSV a francúzskeho FC Metz, ale v tej dobe bol zákaz a skrátka nás centrála v Prahe nepustila.

Na sklonku kariéry som sa ešte vrátil naspäť do Kysuckého Nového Mesta, kde som ako 37-ročný ukončil aktívnu kariéru a začal trénovať.

Kde?

Najskôr v Kysuckom Novom Meste a potom som bol v Žiline asistent trénera. Neskôr som sa zas vrátil na Kysuce a odtiaľ som v roku 1981 prišiel domov do Pezinka.

Tu som bol dva roky a v roku 1983 som prešiel do Petržalky, kde sme postúpili do prvej ligy.

Potom som išiel do Topoľčian, odtiaľ do Senca, potom som trénoval ŠKP Bratislavu, znova Senec, Komárno, Pezinok, Senec, všetko A tímy.

No a ku koncu trénerskej kariéry som pár rokov trénoval prípravku v Pezinku. Bolo toho veľa.

(Autor: archív - PŠC Pezinok)

Sledujete futbal dnes?

Samozrejme, že áno. Rád si v televízii pozriem zápasy Dortmundu, Barcelony či Liverpoolu. Nie, že by som bol ich veľký fanúšik, ale sú mi blízki z srdcu.

Nesmiem však zabudnúť na Žilinu, ktorá to podľa mňa robí veľmi dobre. Čo sa týka práce s deťmi až po áčko.

Prajem jej všetko dobré rovnako ako všetkým klubom, v ktorých som počas kariéry pôsobil. Bola to pre mňa radosť.

  • # Klub: MŠK Žilina
  • # Osoba: Štefan Slezák
  • # Súťaž: Fortuna liga
  • # Klub: MŠK Žilina
  • # Osoba: Štefan Slezák
  • # Súťaž: Fortuna liga

Súvisiace články